Basnicky.sk

Esencia  Zobraziť/skryť lištu autora

Mýtus

Mýtus starovekých bájí,
telo Boha s tvárou anjela.
Tepna pulzujúca krvou,
pevnú ruku naviera.

Čo zmyslov zbavujúca je.
Vo mne túžba vrie.

Výkrik a znova výkrik.
Ticho zakrýva.
Ja šaliem, ak mám byť úprimná.

Duša a telo nezažili toľké muky,
čo opája ma láska.
A čaká na trest krutý.

Viník som, no necítim vinu.
Len lásku a páľavu.
Oheň čo vznikol z iskričky.
Oheň, čo nebol nikdy maličký.

Nie oheň, priam žiara slnka
zasiahla moju bytosť.
Je to dar a či Božia krutosť?

Smäd mojich rúk sa rozlieva
po Tvojich pokojných svaloch.
Smiem dotknúť sa Tvojho ramena?

Je to viac láska ako dotyk.
Vylieči nám všetky zranenia.
A zasa dotyky!
Ústa našli ústa.
Rieka a potok sa vtiekli do seba
a šialenec víchor ustal.

A polnoc tichom osedlal.
Dátum vloženia 19. 10. 2010 18:44
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2286
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. S

    neskutocne pateticke

    20. 10. 2010 11:03
  2. Esencia (napísal autor básne)

    no, čo už tak som sa cítila cca 10 rokov dozadu

    24. 10. 2010 18:24