v pavučine predného skla
pri škrípaní gúm
a plechov
rozoznal som chuť života
neprosím
nevravím nič
len sa dívam
na dokaličené moje ja
pred zrážkou
sme si všetci rovní
z mäsa a z kostí
z duše
čo nosí nálepku, pozor krehká
nepokladať opačne
viem
sú chvíle keď sa nedá
vrátiť čas
ani slzy
len výkriky
doznievajú ozvenou
so smutnou predohrou
z tmavého údolia
Dátum vloženia 18. 10. 2010 23:58risko79
Raz ti to možno vrátim
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1568
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Jano1351
týmto ukončujem nočné čítanie...pekne si to napísal, pár momentov sa naozaj vydarilo...
19. 10. 2010 01:15 - lajko71
19. 10. 2010 07:30 - risko79 (napísal autor básne)
dakujem
19. 10. 2010 09:31 - kvapka
, ale pekne.
19. 10. 2010 09:49 - CAK
úžasne napísané
19. 10. 2010 13:42 - mystery
Vydarená...
19. 10. 2010 14:33 - Stuno
Mrazivá a pekná baseň.
19. 10. 2010 14:55 - risko79 (napísal autor básne)
dakujem vam vsetkym, som rad ze sa vam pacila
19. 10. 2010 20:39 - risko79 (napísal autor básne)
Ani neverite ako ma tesi ze tato mala takuto odozvu, este raz dakujem
20. 10. 2010 23:13