Basnicky.sk

amynan  Zobraziť/skryť lištu autora

Priatelia

Mojím malinkým bielym kamarátom zabudnutia sa opäť zachcelo pohrať sa s mojou náladou. Ocitli sa až príliš blízko mojej pravej nosnej dierky. Problémy opadli...v núdzi spoznáš priateľa.... oni boli moji jediný. Nádych, výdych, lepší svet...skvelý, úžasný ... prechádzala som popri zlatých vypučených číselkách Majovej kreditky.
Majo je super, keď má super deň. Dneska mal rozhodne super deň. Úspešne zoznámil ďalších osamelých klaunov ako som aj ja s novými kamarátmi. Maja majú všetci radi, nikto sním nechce byť za zlé. Majo nemá rád nikoho. Aspoň to tvrdí. Aj tak si myslím, že mňa má aspoň kúsoček rád. Chodím do jeho baru často. Dnes ma vôbec neignoroval dokonca bol milý aj keď mi povedal, že my kamaráti byť nemôžeme. Nechápem prečo, ale nechcela som sa veľa vypytovať.
Keď nemá super deň, veľa sa nerozprávame ale rada sa na neho pozerám ako čapuje pivo, nalieva vodku a mixuje drinky. Raz spomínal , že má vyštudovanú hotelovú akadémiu.
Teraz sa smejem sa na tom, že aká dlhá a náročná cesta viedla k tomu, aby sa z neho stalo obyčajné hovno...
Obzrela som sa okolo a zbadala som predo mnou tucty krásnych bielych diamantov...
No neverím. Som s nimi.. S mojimi najlepšími kamarátmi.. Konečne...Od úžasu som nevedela čo povedať. Obehla som päťku a osmičku a začala okolo kryštálikov tancovať. Z farebných vĺn, ktoré sa valili z mojich usmiatych pier sa dalo vyčítať ,,Konečne vás vidím v plnej kráse,, Jeden z tých, ktorý zakrývali prvé písmeno Majovho mena sa usmial... Bol to falošný úsmev... spoznala som to hneď, kedysi som totiž študovala psychológiu. To ma neodradilo a pokračovala som: Heeej! Vy veríte že som tu teraz s vami? Ako sa to vlastne stalo?, Snažila som hľadieť na všetkých.
- Slečna, kde to žijete?
,,Iba prídem a už ste na mňa hnusní“ odpovedala som, vlastne neodpovedala kryštáliku na druhej strane kreditky.
Pán kryštálik, tak za prvé volám sa Simona a slečna už rok nie som. A za druhé rada by som vedela aký máte so mnou problém, ja som si myslela, že sme kamaráti, neodmietajte ma aj vy. A kľudne si môžeme tykať, ja vás beriem ako najlepších kamarátov.
Kryštálik sa ironicky zasmial.... Simona, nebuď smiešna, my nemôžeme byť kamaráti. Povedal o niečo milšie. Sme kurvy, drahá. Ničíme ťa. Majo ťa ničí...chápeš?
-nechápem a neverím!

Mojich malinkých hnedých kamarátov radosti som rozpustila na lyžičke v priehľadnej tekutine. Neskôr sa ocitli sa až príliš blízko mojej žili na pravej ruke...

Keď som mala čerstvých dvadsaťdva rokov a Majo šiel sedieť, prišli a dostali ma sem. Priatelia, tí skutočný. Čakajú ma doma aj s manželom a dcérkou.
Dátum vloženia 15. 10. 2010 22:58
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2454
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre