Basnicky.sk

Zavreta som v sklennej kocke,
nepocut z nej asi krik,
marne sa z nej snazim dostat,
nik ma nechce vypustit.

Schulena v rohu sedim,uz nedufam,
medzi stenami sa odrazaju vzlyky,
pomaly sa sama placom zadusam,
len ja a bolest ostrej dyky.

Vhlave veci na stovky rokov, straca sa uz zvuk tych rokov.

Co zavreli ma do tej kocky,
co von ma nechce vypustit,
najsmutnejsiena tom je vsak,
ze ma nezavrel v nej nik.

Cim viac bucham na jej hrube steny,
stracaju sa z nej uz dvere,
bojim sa,ze zostanem v nej navzdy,
a upadnej v jej sklennej diere...