Basnicky.sk

I.N.N.Ý.  Zobraziť/skryť lištu autora

Izolovane Nebezpečný.

Krajina kde strach je všade okolo,
Kde Ľud nad Demokraciou Rozmýšľa.
Vôkol samá demokracia, súdržnosť.

Och aké emotívne!

A milióny žltých mravcov odetých do kostýmov,
S červenou hviezdou na hrudi, a s kamenným pohľadom míma,
Pochodujú skalným námestím, kde salutujú na večnosť,
Na Námestí zvané Slobodné.
Však prečo nie?
Pokropeným krvou a slzami demokratickej matky,
Ktorá prejavila, že cíti a miluje.

No v „demokracii“ sa za to pyká.

Jej syn, on tiež bol hrdý. A teraz?
Kde tam sa mihne jeho tvár spoza ocele,
No môže byť rád, že – žije!
A to len preto,
že v pochode tohto hejna, o sekundu zaostal mu krok.
Mal šťastie, že sa nepotkol.
„Krajina táto Ľúbezná babrákov v Demokracii nepotRebuje“.
Tak hlása zákon ľudu v pasci slobodného.

A niekde v útrobách zlatého paláca,
V tejto zemi bohate chudobnej,
Sedí v prítmí šera svojej gotickej izby „On!“
Najväčší malý žltý mravec, milujúci kultúru,
A to tak veľmi,
že každý iný to má demokraticky zakázané.
Na štadióne máva na znak priateľstva,
všetkým tým tisícom tanečníkom,
ktorí celý ich ťažký rok, plný harmónie
trávia dolaďovaním chybičiek presnosti.
Aby sa potom svojím pohybovým umením,
nemuseli v rezkom tempe,
a v polohách rôznych tanečných kreácií,
vyhýbať smršti demokratických guliek.

Kde jedna iste svoju cestu, v lebke zakončí.

A z tváre zračí sa spokojnosť,
No v pomedzí svojej „zdravej“ mysle
sníva svoj debilný atómový sen.
Sila!
O osude ľudí a tejto zeme, má rozhodnúť

„Nikto“.

M.oralizujte! I.ntrigujtE.! kR.itizujte!
/jediná cesta k smrti šialencom/
to všetko ma minie o vesmírny rok.
Mne je to jedno poviem Vám,
ja už teraz pomedzi telá sa prechádzam,
odeté do vzduchotesných obalov
s čiernym emblémom a malou visačkou

Vysoko toxické!
Dátum vloženia 13. 10. 2010 13:14
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1065
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. niklíkov

    v celku zaujímavý text, nazval by som to novinársky štýl, dobre podaná realita v tvojich očiach ,podľa teba, ja to beriem

    13. 10. 2010 13:19
  2. Laci35

    Smer podobný Beat Generation, ja si myslím, že poňal realitu dobre, mňa to zaujalo, aj keď veľa ľudí si myslí že to nemá s poéziou nič spoločné.

    13. 10. 2010 13:24
  3. Janmenome

    Kamaráde já jsem ti uvěřil. Já jsem ti to sežral i s navijákem. Je dobré že někdo inklinuje také k tomuto směru

    13. 10. 2010 14:02
  4. risko79

    Brutalne dobre, klobuk dole palec hore a k tomu tri piva . este par minut budem rozmyslat a minimalne este si to zopar krat precitam

    13. 10. 2010 18:32
  5. slovíčkár

    Nuž ja keď som to otvoril, a videl som nekonečný text, končiaci niekde pod stoličkou v mojej kuchyni, som to ani nechcel začať čítať Ale nedalo mi to a po pár riadkoch ma to už nepustilo nejak preč a keď som to dočítal, ešte som chcel Je to nasmerované tiež si myslím k bítnikom. Je to zaujímavé práve tým že je to tu iné. Ja by som to skôr tak poňal ako próza vložená do určitého smeru poézie. Dúfam že sem ešte niečo dáš a to aj napriek prípadnej kritike, ktorú ale ak si prívrženec bítnikov ťa nijak trápiť nebude si myslím. Vystihol si realitu a preniesol podľa svojho do textu, ktorý aspoň mňa úplne dostal.

    13. 10. 2010 18:37
  6. slovíčkár

    tak aj ja pridávam ešte jedno pivo keďže som dal len dva. Nebudem písať superlatíva, to je zbytočné. Daj ešte niečo v najbližšej dobe, budem čakať

    13. 10. 2010 18:42
  7. pitva

    je to niečo geniálne... nádherne podaná pravda, páči sa mi to

    14. 10. 2010 10:47
  8. kvapka

    ..a nebespecne trefny! Velmi silne, ozaj krasne.

    19. 10. 2010 06:18
  9. S

    pateticke moralisticke frazy. lacne.

    20. 10. 2010 10:57