Už sadá si tma na mesto,
za účasti hrmenia, bleskov,
ktoré ožarujú tú noc ticha,
kde jedna duša nechce dýchať.
Hľadí do rozbúrenej oblohy,
nevšímajúc si nič vo svojom okolí,
pričom sebe samej nebadane hovorí,
keby dážď zmyl to, čo tak bolí.
V srdci planie oheň lásky,
raz vedne sťa kvet trojdňový,
raz vášňou sa vyzbrojí,
raz ticho tleje na dne priepasti,
raz z popola sa rodí, z milosti.
Vie, že nikdy nepocíti,
ten lásky dotyk, závan,
na poblednutých perách, líci,
navždy zbohom jej dáva.
Dátum vloženia 10. 10. 2010 20:58Lavia
Tma
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1854
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- S
vela slov. malo povedaneho. skus si zistit nieco o forme. pretoze tu je dost zla.
10. 10. 2010 21:13 - Laci35
veľmi pekné, ja si práve že myslím, že tie slová povedali úplne všetko čo mali. Pre mňa krásne
10. 10. 2010 21:25 - Quick Ben
tak trochu zrealizovana mylna predstava ako ma vyzerat basen
10. 10. 2010 22:28 - Albert55
quick... ak tak ako tvoje majú vyzerať básne a vlastne poézia, to radšej nie. Nezabíjajme ju ešte viac ako novodobá tvorba primitívnych 2 riadkových básni poéziu zabíja. Radšej takto, ako bez významu, bez citu, bez podstaty, a nezrozumiteľne k čitateľovi.
10. 10. 2010 22:33 - pitva
Je krásna... páči sa mi a S teba som ešte nevidel pochváliť nikoho... hlavne že ty si hrdina
14. 10. 2010 10:27 - S
pitva: dakujem
14. 10. 2010 15:48