pokropené bosé nohy
kráčajúce temnotou
prázdnych žíl
niet dychu
niet pocitu
len prázdne slzy
drahokamy smútku
padajú mi do vrecka
nespochybňujem vážnosť
slov
lások stratených
či dokonca beznádeje
nepredstieram radosť
viem
pomáhal som bohatým
závidel chudobným
a teraz
nepochopím
aký som zraniteľný
keď som sám
Dátum vloženia 5. 10. 2010 22:03risko79
Komplikované sú súhvezdia žiaľu
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1115
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Jano1351
názov je fajn....
inak...to všetky tieto básne sú nové, myslím ako fungl nové, čerstvé, uverejnené priamo z výrobného pásu?
ak je to tak, možno je to dôvod nedotiahnutosti v tvojich básniach, jasné myšlienka a spracovanie good...ale stále mám pocit akoby v tom nebolo to čo čakám v každej básni, dobrá báseň je pre mňa taká, ktorá ma počas čítania zdrapí za golier a uštedrí pár faciek, v lepšom prípade nebude fackovať, ale nasadí päste....proste úder za úderom...to mi tu chýba
možno keby si písal jednu či dve a v pohode aj viac, ale na každú báseň si nájdi dostatok času, aby neskončila ako výplň medzi povinnosťami....
5. 10. 2010 22:24 - risko79 (napísal autor básne)
trafil si, vsetko je v jednom dychu a popri robote. nehovorim ze by sa nedali napisat lepsie, isto ano.
zatial som sa tak nevenoval basni viackrat ako na jeden pokus,az na par vynimiek. snad vstupim do seba a zacnem aj natom pracovat tak tvrdo ako v zivote. a basen bude naplnou a nie len vyplnou a relaxom. dik kamo
5. 10. 2010 22:37