Basnicky.sk

Prečo tak veľmi bolí, keď človeka láska sklame, keď srdce ostane prázdne a samé? Keď ti ostanú už iba spomienky, keď v srdci už nehoria našej lásky plamienky. Keď si pomyslíš aký krásny bol svet, keď všetko pekné sa skončilo a už toho niet. Keď ťa sklame ten, ktorého miluješ, keď potom všetko tak strašne ľutuješ. Keď vieš, že to takto nemôže byť, ty proste bez neho nedokážeeš žiť. Prečo tak veľmi bolí, keď ti ublíži ten, kto ťa naučil milovať, ty si mu verila a vštko si mu chcela darovať. Keď si uvedomíš, že už sa nevráti, tam niekde v diaľke sa navždy stratí. Keď vieš aj to, že navždy odíde už sa nikdy nevráti a k tebe nepríde. Keď vieš aj to, že už nikdy nebudete spolu už nepríde ten deň, zdá sa ti, že je to iba hrozný sen. Prečo tak veľmi bolí, keď môžeš už iba snívať o tom, že je vedľa teba už ho nikdy nebudeš cítiť vedľa seba. Ja to takto nechať musím, aj keď nemôžem, milujem ťa tak, ako len dokážem. Chcem to všetko naspäť vrátiť, našu lásku nechcem stratiť. No už nedokážem ďalej bojovať, ale viem, že ťa navždy budem milovať. Ty možno nevieš o tom, ale nechal si ma samú prepletať sa životom. Verila som, že v mojom srdci sme navždy dvaja, nikto iný, len ty a ja! Zlomil si mi srdce a nechal si ma ísť, bez slov si mi dovolil odísť. Je to rozhodnutie tvoje ale ty vieš, že to tak nechce srdce moje. Chvíle s tebou boli pre mňa najkrajšie, ale tebe je bezo mňa asi najlepšie. Možno si to raz uvedomíš a potom všetko pochopíš. Život je o láske, no ty už dávno vieš, že tú moju nepotrebuješ. Ak to je pre teba takto správne, potom sú moje slová zbytočne márne. Nebudem brániť tomu, čo chceš, lebo ty to aj tak najlepšie vieš. No bolo to krásne, ale bolo toho málo, ale aj tak to všetko zato stálo.