Tá moja najmilšia,
ušla mi preč.
Tá ktorú milujem,
prosím mňa lieč.
Som celkom bez chuti,
keď nie si tu.
Do teba buchnutý,
chcem zas späť ju.
Vráť mi to dievčatko,
moju vílu.
Nechcem už bez teba,
žiť ani chvíľu.
Chcem zas späť pocity
a momenty tie,
keď sme sa ľúbili.
Kto to tak vie?
Kto mi dá to čo ty?
Kto mi dá ten kľud?
Nikto to nespraví,
nedá mi ten pud.
Nikto mi nedá,
takú chuť žiť,
pohnúť sa dopredu.
Prosím ťa príď.
Veď ak máš raz niečo
podobné tomu,
čo sme si dali,
chceš to dať komu?
Ja už len jednej,
lebo je pravá.
Žiadnej to nedám,
nech iná dáva.
Ja chcem len od teba,
to čo ty vieš,
dať môjmu srdiečku,
bež ku mne bež.
Verím že raz pocítiš
to čo cítim ja,
že ak prídeš o osobu,
čo je ti jediná,
bolí to a chceš zas
späť, to všetko nádherné,
aj ak ti raz ublížila,
veríš aj v to posledné.
Veríš, že sa nezmení,
ostane v nej presne to,
čo si na nej miloval,
takú krásnu jedinečnosť.
To že bola veselá,
smiala sa aj z blbostí.
Úsmev mi vždy vyčarila,
aj ak som bol v ľútosti.
Mohlo byť zle hociak,
mohlo pršať hrmieť,
mohol som byť strašne chorý,
stačilo mi vidieť
v tvojich očkách šťastie úsmev,
veselosť ak z teba šla,
bolo mi vždy všetko jedno,
teraz mi to chýba tak.
Teraz smútim nevidím
nikde zmysel žiť
Potrebujem k tomu teba.
Potrebujem lepší byť?
Potrebujem dať ti viac?
Alebo o niečo menej?
Potrebujem teba viem,
neviem byť už bez nej.
Neviem žiť bez teba Andy,
stále mi tak chýbaš
Aj ak je to dlhý čas,
v mojom srdci bývaš.
Neviem čo od teba čakám.
Neviem čo mi ešte dáš.
Či to bude krásny výlet.
Či to bude kyslý dážď.
Či sa zase uvidíme.
Zas ťa budem sledovať.
Čakať na tie krásne chvíle,
kedy môžem povedať.
Chcem ti kúpiť perník z lásky,
Andy ja ťa milujem.
Odprevadiť smiem ťa domov?
Za pekný deň ďakujem.
Ďakujem ti za každý,
moment s tebou spolu,
keď sme boli vedľa seba,
teraz mám ja smolu.
Tak to veľmi ľutujem,
že som ti ja nedal všetko,
čo by si si priala.
Že som nedal toľko ti,
čo si mi ty dala.
Že ti niečo chýbalo,
nedal som ti čo si chcela?
Však to nie je nastálo?
Môžem ti dať ešte veľa.
Tak strašne mi chýba moment,
keď si ráno vstávala.
Ja som prišiel k tebe domov
v posteli si ležala.
Ešte si tak pekne spala,
po noci si voňala.
Vlásky som ti rád voniaval,
ty si sa tak usmiala.
Zavrela si krásne oči,
ku mne si sa túlila
Krásny zadok v pyžamku,
ruku si mi chytila.
Potom si si pekne *****,
tak krásne sa začal deň,
ty si spala potom ďalej.
Žil som kvôli tomu len.
Keď si oči otvorila,
prvú pusu dňa dáš mne.
Teraz vstávam sám a smutný.
Život prázdny taký je.
Dátum vloženia 26. 9. 2010 19:11FejoPouk 
Óda na Pavúka 6
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1818
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
