Basnicky.sk

Zberba? Ľudí pár zbieha sa v búde,
mútna voda zdá sa rečou smútku byť.
Vôkol žiaľ a láska v plnom prúde,
len netušia prečo žiť.

Ťažké svedectvá čo pravdu hrnú len,
viem, že sám pochopiť musí,
a sám sa vzdiaľujem,
verím, že to raz skúsi.

Maska, ktorou každý deň bráni povesť svoju,
no bez nej bezduchá zdá sa byť,
plášť čo princeznou ju robí,
bez neho nevie žiť.

Každý hrá sa v dobe závisti,
dobe dnešnej na niekoho, kým byť nemusí,
vie, že maska mu úspech zaistí,
že sám úprimný sa jej hnusí.

Deň čo deň bez rýmu cez Rím prechodí,
dievča z Rýnu, a hovorí, že rado je,
no duša bolesťou trpí, keď on nechodí,
sama to vie.

A keď ukáže sa a sám sebou byť chce,
ukáže masku dievča a závisť zabije,
iskričku čo zdala sa byť ich ohňom,
v rozprávky neverím, vo mne sa to pohlo!