Basnicky.sk

Kvapky sa kŕčovito držia skla
zrkadiel duše a otrasov srdca.
Keby len zrkadlo sa nechvelo a nerosilo,
vtedy by to snáď vydržali...
Ale každá myšlienka na teba, na nás
vypustí mi dych z pľúc
a tým iba rozkyváca rovnováhu sĺz.
A keď už aspoň jedna tečie, ostatné
sa pridajú,
vycítia pach slobody
a ako vodopád stekajú,
stekajú jedna po druhej,
stekajú všetky naraz.
Stekajú zo zrkadiel až na pery,
cítim ich slanosť,no tá však nebolí.
Cítim, že už si vzdialený,
cítim, že sa nič ale aj všetko premení...
No nebolia slzy ani ich slanosť,
bolí ma srdce a od teba
odlúčenosť.