Basnicky.sk

Naša láska silná bola,
ako hruda kremeňa.
Tak veľmi som v šťastie veril,
chcel som žiť len pre teba.
Chcel som aby každý úsmev ,
mohol som ti venovať.
Chcel som aby v každý moment,
mohla si mi povedať,
že si šťastná so mnou stále,
že aj ty mňa miluješ.
Že chceš ležať so mnou v tráve,
že mi za to ďakuješ.
Za to že som oddaný,
iba jednej žene.
Za to že som vždy verný,
každá mi dá menej.
Nikto mi už nedaruje,
čo od teba dostal som.
Nikto mi už nevytrhne,
zo srdca ten krásny tón.
Nikto to už nedokáže,
pretože ho máš už ty.
Vzala si si so sebou,
to čo musíš vrátiť mi.
Mohla by si prísť a chcieť,
dať mi to čo vzala si,
nech môžem zas pre nás drieť,
nech môžem zas pre nás žiť.
Nechcem žiť len sám za seba,
nechcem byť sám samoľúbi.
Chcem mať vedľa seba teba,
chcem nech raz nám zvon zatrúbi.
Chcem ťa vždy urobiť šťastnou,
chcem ti dať aj posledné,
chcem nech raz ty prídeš za mnou
a nech je to dôverné.
Nech nám zase ľudia vravia,
ako nám vždy vravievali.
Pozrite sa na tých dvoch,
pre seba sa narodili.
Nech nám zase niekto povie,
že sme spolu takí zlatí.
Že tak pekne račkujeme,
a že nám to krásne ladí.
Že sa tak hodíme k sebe
A jeden bez druhého,
nikdy nevie kde je sever,
tak ťa prosím Meškadlo,
Z nočnej mory ma už preber.
No je ťažké pochopiť,
že už lásku necítiš.
Je aj ťažké uveriť,
že už na mňa nemyslíš.
No ja len tak nenechám,
odísť to tak krásne.
Šťastie môjho života,
toto mi je jasné.
Nikdy sa už nevzdám toho,
čo jediné úsmev mi vyčarí.
Chcem zas pokoj v mojom tele,
s tebou sedieť pri čaji.
Sadnúť si do čajovne,
prežiť chvíle čarovné.
Zase všetko odznovu,
vyhrať znova tombolu.
Neviem či sa podarí,
dvakrát získať prvú cenu.
Nakúpim si lístkov mnoho
a budem žiť navždy pre ňu.