Basnicky.sk

Aleje strácajú sa v diaľach,
ticho, ozýva sa praskaním.

Galeje otrokov v pádlach.
Kto im v tom zabráni?

Sám hrdina z ľudu,
to ja som, kradmo ruku dvíha.
Opiera meč o oje,
nepriateľa stína.

Len jeden? sa pýta odrazu,
či on len stanúť sa odvážil?
Či nik iný nedvihne sa,
keď bedár sa odváži?

To ľud hlása hlasno,
že hrdina povstal.
V tom pretína pásmo,
prebúdza ošiaľ.

Šíp čo vyslal pán sa smeje,
strmhlav sa rúti, hrdina.
Či vracajú sa späť aleje?
Kráľ hrdinu pretína.

Či hrdina ten je kto povstane?
Či nie ten, kto sa ma zastane?
Že dane platíte a vládnem vám ja?
Či život lepší bude, anarchia?

Nech páči sa vládnite si sami,
či rok vydrží systém bez úľavy?
Niekto starať sa bude, či zlodejom si?
Stratíte súdnosť, taký ste vy!

Kto stavia sa kráľovi, stavia sa národu,
národ som ja a hlásam obrodu.
Kto nechce žiť tu nech odíde,
vlastný národ vystavia a s vojskom príde!

Ja zem svoju nepustím, nepustím ľud,
nepustím polia, zámky, hruď,
čo znak kráľa obíja,
kto postaví sa mi, sám seba zabíja.

Tak ľud ustál a utichol,
kráľ náš, prepáč zakríkol,
my slúžime vám stále,
hrdinov ako vy už nemáme.