Basnicky.sk

Kráčam do stredu lesa,
po tmavej noci,
nôž vrážal som si do mäsa, do hrude.
Skutočne zomieram či je to len pocit?

Líham si do blata,
telom trasie mi mráz,
pre lásku odplata no došiel mi čas.

Srdce zviera mi vina, svedomie ma dusí,
sníval som o Tebe preto sa preklínam,
preklínam že snívať som skúsil.

Zo skaly neznáma kráska, vábi ma telom,
tvári sa ako láska, podobná anjelom.
Prichádza ku mne, v tú chvíľu opäť som ožil,
jej pery sú chutné, krv vlieva sa do žíl.

Dvíha ma zo zeme, drží ma za ruku,
túžbou som onemel, vedie ma na lúku.
Nie! Lúka mení sa v peklo, kráska mení sa v diabla,
sliz po tlame jej tiekol, do plameňov ma stiahla.

V tú noc zomrel som.
Bolo po všetkom zlom i skvelom,
zostal po mne len nôž, s dobodaným telom.