Basnicky.sk

Kým kopírujem tvoje dotyky
do mojich pokrčených myšlienok
ty sa vyhrievaš
na balkóne našich snov
v otupenej slasti

všetci sú normálny
a ja sa divým ako to
že miesto rúk mi narástla
kazajka

Počujem tiché klopkanie
na bránu zasneženú penou
z nasej vane plnej rozkoše

slová došli
tvoje prsty sa kĺžu po hebkej pokožke
ktorá nepatri mne ale neznámej

bez zábran v papučiach
stojím na okne
a vietor mi kníše vlasy
do rytmu vašich tiel
tak draho
som zaplatila za kusok nehy
za kúsok istoty
keď sme si spolu spievali
koledy a smiali sa do ničoty.

Teraz sa smejem ako blázon sama
na tej studenej rímse okna
z pod bloku počuť
len ,,Tak zajtra?"
a ja sa vrhám do prázdna.