Basnicky.sk

Život svoj žil si dlhý,
krásny i nudný,
ale prišiel čas zbohom povedať.
Potoky sĺz zaliali tvoj hrob
ležíš v truhle sám, bolesť už necítiš,
ale tvoji blízky ňou trpia
a pomyslenie na teba zraňuje ich.

Ešte ako malý flákal si sa bežne,
udrel si sa, pobil si sa,
láskou zviazal si sa nežne.

A teraz ticho ležíš, slovka nevyslovíš.

Duša z tela vystúpila na povrch
Nikto nevie, čo je smrť,
lebo sa s ňou nestretol,
aj keď klebety o nej sú bežné.

Nevideli ju zblízka,
lebo ešte nepotkli sa o jej dlhé ramená,
bolesťou spútané.

Povie ti jediné slovo:
"stoj" a tvoje nohy skamenejú,
vrastú sa pod povrch,
až nakoniec ťa celého pohltia.

Posledná aktualizácia: 25. 8. 2010 22:15