Basnicky.sk

Miloš  Zobraziť/skryť lištu autora

Zbohom.

Život nám dáva skúškou zamyslenie deja.
Skutočnosťou sa chytáme vnútorného nepokoja.
Trasúc sa strachom z vlastného bytia, trasúc sa strachom z poznania sveta.
Opona pravdy v diaľke sa stratí.
Úsmev prebodnutý tŕňom klamstva, na čele sprievodu sa týči.
Trasúc sa strachom z nepokoja, trasúc sa strachom zo zabudnutého deja.
Ruže tmavnú, voda kalie, šťastie pláva na neznámej plachetnici.
Do plachiet sa chytá žiaľ.
Za kormidlom stojí myšlienka.
Búrkou omráčený jasot hľadám, skrz mračná, skrz vlny nič nenachádzam.
Z Nebies holubica srdcom správu volá, veď konečne je moja.
Duša odchádza z môjho teľa, telo zaniká bez ďalšieho deja.
Životom sa stáva okamih.
V diaľke sa premieňa na tichý nádych.
Dátum vloženia 22. 8. 2010 14:01
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1550
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nothing

    zaujímavá báseň

    22. 8. 2010 14:37
  2. Jano1351

    mne to príde ako nešťastný preklad nejakej zahraničnej básne z 19.storočia...

    písať báseň, neznamená len hádzať slová na papier tak aby vyzneli kvázi básnicky...

    chýba tu rytmus, opakuješ časti, ktoré len zbytočne brzdia dynamiku textu, celé sa to vlečie...

    zvýraznenie myšlienky, zaujímavý obraz, dobrá štruktúra(delenie veršov), oslovenie čitateľa niečím zvláštnym, toto všetko v tomto texte chýba....

    neber to prosím ťa zle, len vravím svoj názor a ak si z neho niečo zoberieš budem len rád...nevravím ti ako máš písať to je len a len na tebe...prajem veľa šťastia...

    22. 8. 2010 15:22