Basnicky.sk

Myslíš, že sa niečo zmení
keď budeme stáť na tom istom mieste?
Keď sa nepohneme trochu ďalej?
Keď budeme stále dúfať?

Vieš, prepáč ale myslím že to nemá zmysel.
Stojíme tu, držíme sa za ruky a čakáme na zázrak.
No kedy konečne príde?
A keď sem raz príde, spoznáme ho?
Alebo ho len bezducho pozdravíme a on odíde?



Už som tu vydupala jamu nohami.
Už tu viac nevládzem stáť.
Tak ma pusť!
Skús ma nechať ísť vlastnou cestou.

Predsa to musíš vidieť.
Náš vzťah už nemá nádej.
Nie sme to čo sme kedysi bývali.
Tie malé deti, čo sa držali za ruky.

Tie zmrzlinové kopčeky,
čo nám popadali na zem
a označili cestu našej „lásky.“
Už sú navždy preč.

Bol si prvý v mojom srdci,
ale teraz musíš uvoľniť miesto ostatným.
A ja to spravím tiež.
Ver, že príde lepšia ako som ja.

Dovoľ mi držať ťa ako kamaráta.
Ale pusť ma ako svoje dievča.
Keď sa stratí láska,
už nemá zmysel bojovať...