Basnicky.sk

Nenávidel ju. Nenávidel všetko, čím bola.
Ona zas nenávidela to, čím bol on.
Verila, že proti násiliu je bezmocná stvora,
Nemalo význam bojovať proti nemu, bol to on.

Vedela, že sa z neho zlodej a vrah stál,
bridilo sa jej pomyslenie, na to ako žil,
zlomil jej srdce, lebo lásky sa bál
a možno aj preto, že sa zo životom bil.

Poznali sa predtým, ako sa netvor z neho stál,
keď sa začal meniť, cítila jeho obavy v srdci svojom,
ľúbil ju, napriek tomu bol tvrdší ako milióny skál,
ich láska, či neláska bol trest horší ako nakazenie morom.

Potom ju našiel v tmavej ulici, v kúte sa chvela,
nikoho tam nebolo a tak sa na ňu bezohľadne vrhol,
za znásilnenie to nepokladal, pripadala mu na lásku zrelá,
napriek tomu na jej vzlyky a žalostný plač sa strhol.

Napnuté na prasknutie mala ubolené telo,
nechtami sa pevne zabárala do jeho rúk,
a on sa zahanbil za to, že išiel na vec tak smelo,
oľutoval, že jej ublížil a spôsobil toľko múk.