Basnicky.sk

Na mojej koži dotyk lepkavej hmly, sotva priehľadnej
Víta ma vlhké ráno…hebké (s úsmevnou nádejou na pekný deň)
Poloha slnka, stále neurčitá, núti ma blúdiť v známych uličkách
ako stratený prízrak zmámený nocou, čo nepozná cestu, na svet nevrhá tieň


Tiché jesenné úsmevy na tvárach ľudí, takmer prízračných
Vnorení v myšlienkach ticho kráčajú, zástupy sklonených hláv
Ťahaný záujmom sa v tichosti pridávam (komornú náladu nerušiac)
A vďačne sledujem, nehnaný časom, tento mdlý, pokojný dav.


Oblačnou oblohou konečne presvitlo slnko, bledé, zubaté.
Skupinky dvochodcov na pohľad krehké, túlia sa k zroseným lavičkám
V kúpeli slabnúcych paprskov mrzuto zdvýhajú pohľady k nebu
Za kŕdľom havranov, sprievodcov zimy, nevrlí k ich hlučným potýčkam.


V kontraste s šedivým nebom, listov farebné mŕtvolky
Putujú chodníkmi, vo svojej tichej, šuštivej piesni zloženej vetrom.
Ten v svojej chladivej sviežosti ma jemne hladí po tvári,
Strapatí vlasy, prináša rozkladu vone v návale štedrom

Týždne neschnúce kaluže zas čerí dážď, chladne bodavý
Na prechádzke nočnou alejou, konečne sám, vnorený v jeseň
Je čas prázdnych, jesenných ľudí, keď všetko umiera.
Zvuk krokov v daždi a hlboký povzdych je moja oslavná pieseň