stojím tam sám
pod rúškom tmy premýšľam
každodenné pretvárky,
pohľady a úzkosť
to pocity čo mi v hlave znejú
trhajú ma a chcú von
nemám ten dôvod ,
nemám tú chuť, ďalej žiť ...
nikto mi neverí , nechápe ma
no nikto to ani nechcel
však stále som zbabelý
ukončiť tento nezmysel
preto čakám na náhodu
do rúk osudu sa vkladám
čakám na pomoc ...
no tá nepríde
stojím v tme som to ja zbabelý
na svetlo denné vystúpiť
moja duša utápa sa v tme
tu zhasla iskra nádeje
Dátum vloženia 31. 7. 2010 19:57Malachias
Maska
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1550
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Hunter-Kvaky
kráááásne))
1. 8. 2010 09:26 - zuzkaska
krásne, ako obraz mojej duše...
2. 8. 2010 19:12 - Malachias (napísal autor básne)
Vďaka
2. 8. 2010 22:01 - niklíkov
príde mi to ako spoveď , bez nápadu
3. 8. 2010 09:09 - Malachias (napísal autor básne)
áno svojím spôsobom je to spoveď
3. 8. 2010 16:45 - zuzkaska
myslím že nie vždy treba nápad...spoveď je náhla, úprimná...vychádza z podstaty človeka...ako nemé slová duše položené na papier...ale to je iba môj osobný názor
11. 8. 2010 18:50