Basnicky.sk

Vyhrniem si rukav na lavej ruke,

zatvorim sa do izby uplne sam,

cez zapästie bezvahavym rezom ziletky

vykupi ma z trapenia jedina rana.

Krvy kvapka pomaly na koberec izby,

zanechava na nom cervene flaky,

ja nahlas dycham,tesim sa na smrt,

ked moj zly zivot opustia temne mraky.

Tesim sa na svet.ktory ma caka,

nebojim sa smrti,necitim strach,

pri nohach vznika mi krvava mlaka,

bolest co ma dusi meni sa v prach.

Po chvili iba privriem oci,

moj strasny zivot prekryva tma,

nestihlo mi stastie do zivota vkrocit,

upadam navzdy do vecneho sna.