Basnicky.sk

Diabolsky nákazlivá
a zároveň detsky nevinná,
anjeli kvôli nej zletia
k pekelným bránam,
klamstvo bude štípať,
hoci už z rána,
lož za lžou vytvoria jazero,
nečudo, že dom lásky odpláva,
odpláva za slnkom,
no stratí sa v noci.
Je láska skutočná?
Je to len pocit?
Nie! Láska je prelud!
Všetci ju milujeme,
lebo hneď zmizne,
tak rýchlo ako sa zohreje,
rovnako sa vyparí,
tak rýchlo ako ju vietor priveje,
presne tak ju víchor rozvalí.
Tak postavme ju na skale!
Nech dlho vydrží.
Aj skala je klam,
nevydrží dlhý pád,
vo chvíli, keď dopadne
aj láska sa rozštiepi.
Tak rozbime krčah
a črepy nám šťastie prinesú,
no keď krčah rozbijem,
je to predsa smola.
Nie! Krčah šťastie nenosí!
Poď nájdeme ju vo víne,
potom príde sama,
ale do pohára sa nevmestí,
nevadí, máme predsa pivnicu
a tak miesto lásky
víno prinieslo nám opicu.
Tak kde mám hľadať lásku?
V tých maličkých domčekoch?
Nie! O takú lásku nestojím!
Myslíš, že stačí mi chvíľka útechy?
Nie! Ja, chcem lásku naveky.
Láska je prelud, ako vravím,
ja, nikde ju nemôžem nájsť.
Ľudia! Čo ste hlúpy?
Neskrývajte lásku,
veď skrývate klam!
Mam tvrdiť, že mám lásku?
Teda ja mám klamať?
Nie! To prebdiem život,
radšej navždy sama.