Basnicky.sk

Uj, bystro si veru nezačal, zvolá Máňa, čo tlačí celý deň na pílu.
Zrýchlim teda tempo, ale iba na oko, i keď viem, že do jara treba dorobiť začaté.
Skliesni ma pocit úzkosti, pramení to z neduhu voči Máni, ale zatnem tak hlboko, že myšlienky odletia ako holuby po vystrelenom praku.
Prestanem. Sadnem na peň a rozbalím si chlieb. Zlepený. Masť a cibuľa - to budú hody!. Ani nie prvý hryz za sebou, zovrelo mi žalúdok - v tom taký rev, ako keby našu starú Slivkovú tĺkom po prstoch buchli. Zase vysedávaš, ty leňoch lenivy?! Rýchlo dožujem to málo čo mi v papuli ostalo, i vskutku zlepenec vložím opäť do kapsy a zamrmlem si tak, sťa iba šum trávy by bolo počuť. Stará striga, ani najesť človeku nedá. Utriem si fúz do rukáva a pomaly vezmem sekeru. Keby sa tak chcela roztrieštiť - v duchu vzývam všetky múzy. Mána postoji, fun jak nasša stará kobyla Klára, čo už ma nevládze ani na jarmok vziať. Naleje si do gagora mok, ktorý tak hlboko v sukniach ukrýva. Posilní sa, letmo pozrie na narúbane drevo z rána, čosi zašomre a dáva sa späť do roboty. A ja čo? Mňa vari nesmädí? Zrúknem na ňu a v gambe sa mi začnú zbierať sliny. Pri pomyslení na domácu pálenku od susedky Marienkovie mi tie sliny začali hádam aj striekať. Až dorúbeš to čo ja! Zareve a vsunie fľašu ešte hlbšie. Uj, bodaj by Ťa porantalo, nahlas si pomyslím, ale nie tak nahlas aby ma začula. Striga jedna. Beztak ťa raz porazí a nebude to dlho trvať, vravim si. Vidím v diaľke sváka Bosáka, reku ten voľačo bude mať. Zrazu ma zahreje pocit šťastia a už sa neviem dočkat jeho príchodu. Rezkejsie sváko! Zakričím a vyberiem sa mu naproti. Kamže kam ty tĺk? Opäť počuť Máňu, čo si nedá nikdy pokoja! Ale to už som na pol ceste k svákovi a pridám do kroku, tušiac Bosákovu pálenku. Sváku, Máňa ma nechá skapať ako koňa, ako našu Kláru. Dajte napiť! A nalogám sa, až by mi hrdlo roztriešti, ale ten pocit, júúúj, Ako keď sme sa s Aničkou Benkovie váľavali po slame u nás v senníku, ešte keď naša mamka žili! To boli casy! Zrazu mi Máň takú zpagruky dala, že mi zazvonilo v ušiach ako na nedelnej omši. Ale mazaj k drevu a k sekere! A revala a revala.....Zlatá Anička Benkovie, pomyslel som si a pobral som sa radšej späť.

Posledná aktualizácia: 14. 2. 2012 14:08