Necítiš teplo?
Nevnímaš chlad?
Netušíš prečo
zostávam stáť
krok predo dvermi?
Chcem ťa, tak veľmi!
Jak sladké more,
večerné zore...
Na tvoje dvere však
klopať sa nechystám.
To radšej naveky
zostanem vonku sám.
...čakať, kým sa otvoria
a tvoja náruč povie mi,
poď.
Dátum vloženia 22. 6. 2010 23:01Egonom
Dvere
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1319
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Amice
Myšlienka to nie je zlá, ale dalo sa nad tým viac premýšľať.
24. 6. 2010 08:20