Basnicky.sk

Cesty sa rozchádzajú,
živé sny zaspávajú.
Obzerajú sa späť,
bez rozlúčky odhcádzajú.
Nechcú tento svet,
začínajú ho nenávidieť.

Každý deň hádky a stále je to o tom istom,
síce spolu, ale kráčajú po chodníku hmlistom.
Už si nie ste oporou, strácate dôveru,
všetci hovoria jej, prezrádzajú neveru.
stále je to horšie, už radšej nechce nikomu z nich veriť,
až kým on nepovie, že sa jej chce s niečim zdôveriť.
Nevedel nájsť správne slová, spôsob ako to vysvetliť.
Potom sa so všetkým priznal, nechcel len jej byť.
Chcel sa baviť, baby baliť a nesmútiť.
Nechcela sa to takto ďalej, musela to ukončiť,
chcela to urobiť.
Cesty sa rozchádzajú, nemôžu ísť jednou dvaja,
Každý zaľúbený sa tejto chvíle obáva.
Príde domov, s úsmevom doma zaspáva.
Nie je to vidieť, no srdce to bolí a ono plače.
Na protest v tele mu skáče, nech byť.
Stále hrozne moc ľúbi ju, to je zlá správa.
Nezabúda, aj keď s inými spáva.
Snaží sa jej to všetko vysvetliť, výhovorky splieta
a nech padne akákoľvek veta, nevie mu uveriť.

Idú každý sám, každý svojou cestou,
Kráčajú pomaly a potichu, proste bez slov.
Cesta je voľná, môžu ísť kam chcú.
Radi by šli cestou znovu k sebe,
no cez tŕnistú cestu sa nikto vracať nechce.
Idú a pozerajú sa do dní späť,
keď pre nich najkrajším bol tento svet.

Život bez nej nikdy nechcel si predstaviť,
teraz ho nechce, aj keď musí žiť.
Stráca silu, nevie ako to napraviť,
ako na rozbúrenej vode pevný most postaviť.
Túži kúsky jej srdca spojiť späť,
ale to by musela chcieť ona tiež