Basnicky.sk

„Keď v demokracii nie sú zákony, rodí sa anarchia.
Keď zákony obchádzajú vládu,rastie o ňu záujem.
So záujmom o vládu, vzniká politický boj.
A tak,ako v každom boji, doplatia na to tí, ktorí
nebudú ani víťazi, ani porazení - radoví pešiaci.“


Tam, kde lož pravdu halila
a nádej bola obojkom,
tam, kde sa šľachta balila
a ľud ostal otrokom,
tam, kde zbojník nezbíjal
a legálne si cudzie bral,
žil a vládol mocný kráľ
a spravodlivo panoval.

On so šľachtou si nažíval,
kým ľud spolu okrádali...
Neskôr zistil, že on je pán
a tí sú na to, aby ovládali.

Tak zobral si pár barónov,
čo priateľmi nazýval,
tí kľačali mu pred trónom,
keď s nimi zrovna nezbíjal.

I dotklo sa to zvyšnej šľachty,
že viac hrabať nemôže,
to tyran krutý, podlý, špatný,
napichnúť ho na nože !

Bezmocne a bezradne,
letia správy éterom,
že šľachta už nekradne,
tak volá kráľa zlodejom !

Nazlostil sa panovník
a podnikol čin jediný,
barón, čo zlý nájomník,
horia jeho dediny.

Len ľud sa tomu mlčky diví,
prečo mu ničia jeho dom,
keď rodinu ledva živí,
kde má chodiť za právom ?

Šlachta mala poradu.
Zbaviť sa tej zberby !
A rabuje mestá doradu,
čo kráľovské nesú erby.

Obilia slabú úrodu
zo sýpok im pobrali,
vraj kráľovi na škodu,
lež trpieť bude poddaný.

Povolal kráľ svojich drábov,
vojsko mocné vypravil,
rozohnal on zlostných pánov
a zradcov pred súd postavil.

Kat na popravu zatrúbi,
to rozhodol mocný súd,
lež pán pána nesúdi,
tak na vine ostal ľud.

Tí čo šlachte skandovali,
čo priečili sa kráľovi,
so smrťou sa objímali -
na rukách mali okovy.

Na námestí samé zvratky,
s kráľom,čo majetky honobí,
vernej garde dáva statky
a šľachta v kaštieloch žobroní.

Len ľud je na tom stále dobre,
ten to správne odhadol,
jak v minulosti i teraz žobre,
lebo nikdy nekradol.

Úbohá šľachta zodraná,
na pomoc si ľud svoj volá,
zhoďte z trónu tyrana
a radšej posaďte tam vola !

Ten bude vládnuť nestranne,
zlých na rohy podá si
a potom až zostarne,
budú z neho klobásy...

To osoh z neho bude pre ľud,
keď sa všetci nažerieme
a že ctili sme len prelud,
od šľachty sa nedozvieme.

Po ránu, barón nasýtený,
do boja ľud prostý vzýva,
ten tiahne klamne naladený
a hlad sa mu z očí díva.

Kráča lordstvo utýrané
a s ním národ proti drábom.
Šaty zlatom vybíjané,
pekný kontrast k starým hábom.

Tyran hrdo mečom máva,
zbrane rinčia v podhradí,
ľud svoj život v boji dáva
a šľachta velí v pozadí.

Mnohí pôjdu dolu vodou,
čo nemajú erby z chrómu,
všetci tiahnu za slobodou,
len šľachta sa plíži k trónu.

Padlým bude večná sláva
a slabí v boji prepadli.
Mŕtvy hrdinom sa stáva
a živý kráľa okradli.

Pravdu od klamstva víťazstvo oddelí.
Po páde tyrana ľud slobodu získa.
Šľachta si ticho majetky podelí
a ľud ? Ten s nadšením výska...

Posledná aktualizácia: 14. 6. 2010 14:25