(Dúfam, že ho nájdeš za mňa)
Počkám si na zázrak tvaru ľudského.
Nikdy neuzriem svetlo dňa,
pokiaľ budem myslieť len na nočnú hodinu.
Dám aj díku do sto hrudí
za to jediné svetlo nádejí,
že večnosť - raz koniec má.
Neuzriem nikdy viac to, čo uzrieť chcem,
pretože si počkám na zázrak tvaru ľudského.
Odpusťte mi, že viem,
čo to znamená byť v temnote
vlastnej mysle.
Odpusťte mi ľudia i netvory,
ale predovšetkým ľudia,
že rúhanie –
možno zmysel má.
Dátum vloženia 13. 6. 2010 16:17Angel3153
Bez názvu
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1608
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti