Basnicky.sk

Na hlavnom ostrove Rarotonga, kde sa nachádza niečo ako hlavné mesto Avarua si žijú cookovčania pokojný život, nie je tu však zaostalé obyvateľstvo ako napríklad niekde hlboko v pralesoch Amazónie, páve naopak žijú tu vyspelí ľudia.Tento ostrov rozprestierajúci sa v Polynézíí má dokonca aj vlastnú univerzitu. No pôvodných obyvateľov Cookových ostrovoch v tejto destinácií neostalo veľa, väčšinou sa sťahujú za prácou na Nový Zéland. Cookové ostrovy ako administratívny celok totiž spadajú pod Nový Zéland a ten zas spadá pod Veľkú Britániu. Slnko v tejto oblasti nie je až tak intenzívne skôr tu prevláda vlhkosť a to spolu s faunou a flórou vytvára raj na Zemi. Môžeme tu nájsť nepreľudnené pláže s jemným bielym pieskom. Pohľad na palmy previsnuté ponad tieto pláže zanechávajú u turistov nezabudnuteľne spomienky.

Cookové ostrovy, Rarotonga, 10.00 am

Jemný vánok len s ľahkosťou narážal do paliem, bolo nádherné počasie a v ovzduší vládol mystický pokoj.
Tak ako zvyčajne si Amanda sadla na terasu , kde jej sekretárka priniesla jej obľúbené jedlo, národné jedlo cookovčanov .V podstate išlo o hocijaký druh mäsa posypaný nastrúhaným kokosom a tarom –tropickým plodom veľmi obľúbeným v tejto oblasti. Niekedy podávaným aj s ryžou.
Amanda bola štíhlej postavy s nádhernými vlnitými vlasmi. Jej modro-zelené oči pripomínali zafírové sfarbenie lagúny. Len keď som do nich zazrel ,videl som niečo neopísateľné , niečo nadrealistické, nemožné. To predsa nemôže byť reálne , povedal som si v danej situácií , no skutočne to ani reálne nebolo, zrazu sa začalo i okolie a nádherné palmy v ňom skrúcať a zahmlievať. V danom momente som vôbec tejto situácií nerozumel ,prečo sa všetko dokonalé a ideálne zrazu začalo meniť v akúsi čiernu dieru? Márne som sa snažil Amande podať ruku, veď už to ani tvar ruky nemalo , nerozumel som ničomu ,žeby halucinácia? Veď uvedomoval som si že takáto vec sa proste v reálnom živote nemôže udiať čo to teda má byť ?! Amandina krása sa začala meniť na peklo a ja som stál v strede tohoto hurikánu .Jej krása a krása celej tejto destinácie zrazu zhasla ako plameň na svieci. Ničomu som nerozumel.

Cookové ostrovy , Avarua-hlavné mesto 1.00 pm

Bola tu veľmi príjemná atmosféra , trhy na ktorých si turisti mohli zakúpiť takmer všetko od falošných periel cez rôzne voňavé orchidey až po mierne zapáchajúce ryby , ktoré žijú v miestnych vodách. No súhrn týchto vôni vytváral veľmi príjemný prímorský pocit, ktorý určite všetci dobré poznajú. No tento nádherný pocit bol ešte stupňovaný pohľadom na Amandu , ktorá práve nakupovala taro. Dá sa povedať , že jej život bol ideálny , mala vlastnú vilu s bazénom , taktiež bola vzdelaná a nesmierne krásna.
Ja som sa len z výšky mohol prizerať na tú ideálnu krásu , cítil som sa ako v opojení nejakej látky, jednoducho povedané bolo to úžasné , bol som taký rád že sa to peklo skončilo a opäť som mal krásny výhľad na Amandu. Ale aj tak som nerozumel. Ako sa môžem pozerať z takej výšky? Bolo to všetko akési čudné, nie,že by mi tu bolo zle , len som sa cítil divne.
Snažil som sa popreplietať pomedzi ľudí a prihovoriť sa Amande, no nedalo sa mi , akoby ma niečo brzdilo, niečo nadprirodzené. Zmieril som sa s tým, že sa dnes Amande nebudem môcť prihovoriť .
Ešte poslednýkrát som sa pozrel na krásu okolia , na trhovisko postavené z obyčajných slamených bungalovoch a vedel som , že už príde koniec. Človek občas taký pocit dostane, no a mal som pravdu skončilo sa to.

Tuscaloosa , Alabama 7 am

Zrazu som necítil vôbec nič , akoby som sa nachádzal v nejakom vzduchoprázdne .
No pomaly sa mi začalo vyjasňovať pred očami , stále som mal v podvedomí nezabudnuteľnú krásu Cookových ostrovoch, no zároveň si už moje podvedomie uvedomovalo nereálnosť môjho pobytu v tomto raji.
Čoraz jasnejšie a jasnejšie som prechádzal z tohto transcedentna do reality .
A v tom momente sa mi do uší šíril prenikavý zvuk , ktorý už úplne narušil tu krásu , ktorú som zažíval.
Bolo to pípanie môjho budíka na mobile. Vtom som sa prebudil a uvidel som zase tú stereotypnú izbu.
Zase tá bolesť v hlave , ktorú som musel každým dňom prekonávať.
Bolesť hlavy bola neprekonateľná dokonca ani tie lieky ju nedokázali preklenúť.
Jediné , čo mi trochu zdvihlo náladu bol pohľad na hrajúce sa deti s loptou idúce práve do škôlky. Môj príbytok bol skromný , skladal sa z izby v ktorej som spával, malej kuchynky a predsiene , mne to takto vyhovovalo , nepotreboval som nejaký luxus, Taktiež som mal rad kvety .V mojej slnečnými lúčmi preplnenej predsieni sa nachádzala nejedná palmička.
Premýšľal som nad mojím snom a hlavne nad Amandou , veď toľko sme si nasľubovali, že sa raz na tie naše vysnené ostrovy dostaneme.
Vtom mi napadla zas tá istá hlúposť , „Mám zavolať Amande?“, nie to by bola najväčšia hlúposť akú by som mohol spraviť .Predsa viem ako by, ten rozhovor vyzeral a tak som sa rozhodol vyťukať na telefóne iné číslo.
„halo si tam“
„Som, no čo chceš dnes ísť robiť, ideme do školy ?“
Vtom som zauvažoval , mám viacero dôvodov prečo neísť do školy. Nemôžem tam predsa opäť zazrieť Amandu a popri tom mám ukrutné bolesti hlavy. Taktiež som si uvedomoval Že Christian má tiež veľké množstvo problémov.
„no tak čo ?, ja rozhodne dnes nemôžem ísť do školy“
„ja som na tom rovnako , tak teda o 8.00 na Saint sqare !“
Opäť to na mňa išlo začínal sa krásny slnečný júlový deň a vo mne po prebudení lomcovala úzkosť a nevyrovnanosť .
No čo dúfal som, že po stretnutí s Christianom mi bude o čosi lepšie, tak som zobral nejaký ten rožok a syr a vybral som sa z môjho prenajatého bytu von. Môj príbytok sa nachádzal neďaleko centra Tuscaloosy , a tak netrvalo dlho a mestskou hromadnou dopravou som bol čoskoro na Saint sqare.
Ako vždy musel som na Chriastiana čakať , dá sa povedať že bol dosť nezodpovedný ,ale túto vlastnosť by ste kľudne mohli nalepiť na čelo aj mne. Pozrel som sa na monitor na mobile a ten ukazoval už 8,25 no Christiana nikde .
Ulice mesta sa pomaly začali zaľudňovať , slnečné lúče prenikali pomedzi ihličnany a odrážali sa vo fontáne , aj keď som toto mesto nenávidel trochu mi to pripomínalo môj sen, no na rozdiel od môjho krásneho sna ma tu v realite stále ukrutne bolela hlava.
Vtom som zazrel ako sa Christian vynoril z uličky , pobrali sme sa teda do miestneho klubu , sadli sme si a začali premýšľať .Uvedomovali sme si nespokojnosť s našimi životmi Christian bol pomerne kľudný človek , no jedna vec ho zmenila a tou vecou nebolo nič iné ako okúsenie zakázaného ovocia , teda drog od obyčajnej marihuany až po neobyčajný methamphetamín.
Ja som taktiež experimentoval s drogami ale našťastie som si včas uvedomil že takáto cesta nie je tá správna , no jedno je isté , obom nám to prehodnotilo rebríček našich doterajších hodnôt! Nemienim tu rozpisovať opojenia , ktoré sme zažívali po užití pervitínu nazálne, na to existujú webové stránky. Ale všetkým radím , aby sa takýmto experimentom s drogami radšej vyhli , je to totiž cesta z nebies cez raj až do pekla . A verte, že z pekla sa dostanú len tí, čo si to najviac zaslúžia.
Zrazu keď sme tak sedeli pri pive som si uvedomil určité fakty , mojou hlúposťou som prišiel o Amandu , áno sklamal som ju a to poriadne , nevážil som si to , že mi lásku nesmierne prejavovala a správal som sa ako sebec a teraz si uvedomujem , že už je darmo plakať nad rozliatym mliekom. Jedno je však isté, začal som ju milovať , ale uvedomujem si že je už neskoro. Na jednej strane som rád , lebo sa mi jej osobnosť neustále vyjavuje v mojich mystických snoch ale na druhej strane by som najradšej tieto sny vymazal.
Cítil som sa stratený v tomto svete, nepochopený , cítil som sa ako stratená duša na pokraji hlbokej priepasti a som si istý , že nie som v tejto situácií , do ktorej ma postavil život sám.
No neustály boj s mojou úzkosťou som už naďalej nedokázal znášať .
Taktiež Chriastian mal nespočetné množstvo problémov. Vyrastal v nie najlepšej štvrti tohto mesta a jeho „krásny“ život ho neraz kopol do riti. Mal totiž problémy s distribúciou drog. Pamätám , ako mi spomínal svoju skúsenosť , ktorú zažil doma. Rodičia mu našli veľké množstvo marihuany a taktiež váhu, ktorou vždy pri predaji navážil „presnú“ dávku.
Tak si asi vieme všetci predstaviť , čo musel doma zažívať.
Obaja sme boli poznačení životom , už dlhšiu dobu sme hľadali východisko, ale márne. Aj keď sa nám už zdalo že naše životy majú nejaký „ten“ smer , bolo to len dočasné.
Vtom Chriastianovi zazvonil telefón , volala mu naša spolužiačka a veľmi dobrá kamarátka Alica.
O Alici som nevedel mnoho ale vedel som jedno, je to správny človek s veľkým srdcom.
Taktiež bola poznačená životom , mnohokrát sme sa spoločne vybrali Ja , Christian a Alica na cestu do raja dosiahnutú pervitínom. Ale nezabúdam ani na to, že mnohokrát sme spoločne prežívali aj tie neprieme pocity , ktoré sa šíria celým telom po doznení látky v tele. Pervitín totiž spôsobuje až sto násobne rýchlejšie produkovane adrenalínu a nor-adrenalínu , čiže mozog pracuje v plnom prúde. No a ďalším dňom sa naopak táto produkcia zníži , čo sa prejavuje depresiami a bezvýchodiskovými hraničnými situáciami.
Takže Alica bola v týchto sračkách dá sa povedať ponorená s nami , ale mne sa zdalo že jej takýto život vyhovuje , pravdepodobne bola zmierená zo svojim bohémskym životom , ale v kútiku duše verím že by radšej to slovo bohémsky zmenila na morálny , no v jej postavení je to už takmer nereálne, ale človek nikdy nevie.
Oznámil mi, že Alica dnes taktiež nejde do školy , tak pochopiteľne sme ju zavolali do Lion pubu neprebehla ani pol hodina a už sme ju zazreli v dverách s jej úsmevom , ktorým len zakrývala skutočné pocity.
Jej prvá otázka znela „čo pijeme?“ No obaja sme neváhali a hneď sme si poobjednávali zopár rúnd.
Atmosféra bola čoraz lepšia a lepšia , začínal som pociťovať prítomnosť alkoholu v krvi a popri tom som začal zabúdať na Amandu, čo bolo len dobre .Bolo nám vcelku fajn popíjali sme a „zabúdali“ na naše problémy.
No ale ako všetci dobre vieme alkohol nerieši problémy, iba pri ňom zabúdame to však iba dočasne.
Keď nám milo usmievajúca čašníčka priniesla asi 7 rundu akoby sa hladina endorfínov v mojom tele znižovala a prestával som pociťovať ten príjemný pocit , ktorý človek nadobudne pri opojení alkoholu .Zmocnila sa ma zúrivosť , taktiež som na Christianovi
pociťoval že nie je vo svojej koži.
Alica sa prizerala a snažila sa nás upokojiť. Po pár konfliktov sa jej to nakoniec podarilo. Všetci traja sme sa zrazu cítili ako trosky , bolo iba 12.00 a my sme sedeli napití v miestnom klube , až mi prišlo nehorázne ľúto , keď som sa pozrel cez zadymené ovzdušie do okna , kde sa matka s nesmiernym pocitom šťastia prechádzala po námestí a okolo nej poskakovali jej päť ročné detičky. Pomyslel som si aký sú teraz všetci šťastní len človek nikdy nemôže predvídať kde sa ocitnú tieto hravé deti o pár rokov neskôr.
Vtom som sa rozplakal , v napitom stave som zazrel ako sa Alica háda s čašníčkou pre úplne banálnosti. Christian navrhol , aby sme z daného podniku čo najrýchlejšie vypadli, bolo to vskutku dobré riešenie. Človek ktorý si čo to odžil na drogách vie, že pri opití sa túžba po droge omnoho znásobuje. Preto som v tejto situácií nemal záujem o nič iné, nezaujímali ma ženy, nebavil ma sex, môj život som zrazu chápal , ako čiernu dieru, ktorú môže osvetliť iba metamphetamín. A tak som navrhol, aby sme si išli vyriešiť dávku , Alica to započula a hneď súhlasila z mojím nápadom .Jediný náš anjel strážny bol Christian . ktorý to už mal asi lepšie usporiadané v hlave a poriadne nám vynadal za naše hlúpe nápady. Našťastie sme sa všetci traja zhodli že táto droga by našu situáciu iba zhoršila.
Rozhodli sme sa teda inak , život v Tuscaloose nám nič nedával a tak sme dostali šialený nápad, no iného východiska asi ani nebolo. Pokúsili sme sa uniknúť z reality a taktiež sme si sľubovali , že sa už viacej takto neopijeme, jednoducho povedané chceli sme očistiť naše mozgy v bode varu.
Doma som mal odložené nejaké peniaze , ktoré mi poskytli rodičia , tak som neváhal a zobral všetko do posledného centa. Taktiež Alica a Christian zobrali všetky svoje úspory a rozhodli sme sa odcestovať.
Áno, uznávam zneužil som vlastných rodičov , zobral som si peniaze , ktoré mi poskytli na štúdium , ale v danej situácií mi to bolo jedno, zase som sa zachoval sebecky.
My traja , my múzy dokaličené našou nesprávnou životnou cestou, áno my sme sa rozhodli odtiaľto odísť!

Central Railway Station Tuscaloosa 5.00 pm

Pociťoval som v hlave zmiešané pocity keď som videl tie naše ruksaky na pleciach , ešte stále sme boli v podnapitom stave , je to správne riešenie? V danom momente som nevedel ale vedel som to, že túto otázku si kládla aj Alica , zazrel som totiž na jej tvári slzu smútku. Takže som usúdil , že moje prvopočiatočné tvrdenie bolo pravdivé. Ešte Alici nebolo všetko jedno, ešte nebola zmierená zo svojím postavením a veril som že sa chce zmeniť a začal som trošku veriť , že sa aj zmení.
Christian nehybne stál pred nástupišťom a pozeral sa na nápis „Central Railway Station“ Neviem s presnosťou povedať aké myšlienkové pochody mu v danej situácií lietali hlavou , bol to totiž veľmi záhadný človek a jeho skutočné pocity sa mu úspešne darilo zakrývať.
No jedno viem, určite v jeho myšlienkach sa nenachádzalo nič pozitívneho.
Našou najbližšou zastávkou sa stalo malebné kúpeľne mestečko Brookwood vzdialené približne 500 km, ručičky na centrálnych hodinách ukazovali 5.30pm , každú chvíľu mal prísť vlak.
Tak sme sa pobrali ku ohrádke, zakúpili sme si lístky a čakali na vlak . Bolo veľmi prijemne počasie, na stanici nebolo takmer nikoho, jemný vánok s ladnosťou kolísal sem a tam , slnko bolo pomerne slabé , už nebolo také teplo , zrazu akoby ma kopla múza a cítil som sa trochu lepšie.
Netrvalo dlho a všetci sme začuli trúbenie vlaku no ešte pár minút sme ho nevideli .Zrazu sa nás zmocnil akýsi neopísateľný pocit v hrudníku , naše telá odbúravali stres, všetci to dobré poznáme , napríklad keď nám hrozí odpoveď a my niesme pripravený.
Vtom som zazrel spoza kopca vykúkať lokomotívu , bolo to teda definitívne rozhodnutie, lístky boli zakúpene, chceli sme sa zmeniť, chcel som zabudnúť na Amandu a tak sme neváhali a nastúpili do vlaku .Vlak bol takmer prázdny , v tomto období totiž veľa ľudí nechodí z veľkomesta do menšieho mestečka, je to práve naopak z Brookwoodu chodia ľudia väčšinou za prácou do Tuscaloosy.
Usadili sme sa teda hneď v prvom kupé a začali sme sa rozprávať ako si naplánujeme našu cestu netrvalo však dlho a Alici začali padať viečka , alkohol , ktorým sme sa opojili nás všetkých poriadne utlmil. Taktiež aj Christian čoskoro zaspal.
A ja nie a nie zaspať , začal som opäť rozmýšľať nad Amandou, spomienky v hlave mi lietali sem a tam spomínal som napríklad na tie krásne chvíle keď sme sa v zimných mesiacoch preháňali po lúke a z radosťou sa a seba usmievali.
Ako sme chodievali každý večer do mesta a vždy sme si našli nejakú zábavku, taktiež som spomínal na letné mesiace , ktoré sme spoločne strávili na pláži v blízkosti Tuscaloosy, a v tom sa ma zmocnila úzkosť , práve v týchto letných mesiacoch som sa ku Amande začal správať ako
kokot , bohužiaľ iné synonymum nenachádzam. Veľmi som ju trápil , spomínam napríklad ako ma vždy čakávala pred mojim skromným príbytkom a mne sa ani neráčilo jej otvoriť dvere ale najviac ma bolí to, čo som jej spôsobil na jednej akcií , to tu rozpisovať nemienim ale jedno je isté , muselo to byť pre ňu peklo na zemi , a preto som rád že si našla nového priateľa , ktorého som párkrát osobne stretol ale v jeho spoločnosti sa necítim dobre. Amanda mu isto narozprávala zverstvá ktoré som jej spôsoboval Že by som bol vtedy až taký hajzel, že mi robilo pôžitok pozerať sa na druhých ako trpia?!
A ako každý hlúpi muž som si uvedomil, keď už bolo neskoro že mi chýba, v skutočnosti bola moja opora, moja cesta, ktorá ma v každej situácií podržala , vždy mi podala pomocnú ruku, priniesla by nielen modré z neba ale aj zelené!
No drogy nado mnou zvíťazili a preto som Amande ani len trošičku moju lásku neopätoval.
Po týchto mojich úvahách som konečne pocítil pocit únavy , prestával som vnímať kupé , a jemné natriasanie vlaku ma pomaly uspávalo až som sa úplne ponoril do hlbokého spánku .

Avarua, hlavné mesto Rarotongy –Cookové ostrovy 1:30 pm

Zmiešané vône z trhoviska a krásny slnečný deň vo mne vyvolávali eufóriu, dokonca som v mojom sne cítil i prenádherné tropické vône . Pocit brzdenia , ktorý mnohý poznajú zo svojich snov , keď sa snažíme pred niečím utiecť ,ale akosi sa nám to nedarí ,akoby zo mňa opadol , a tak som sa vydal naprieč trhoviskom . Amanda sa mi pomaly strácala z dohľadu , tak som neváhal a rozbehol som sa za ňou , mojim jediným cieľom bolo prihovoriť sa jej.
Snažil som sa čo najrýchlejšie prekľučkovať pomedzi nakupujúcich Cookovčanov a vtom som zazrel Amandu s jej krásnymi vlnitými vlasmi , ako si pomaly a spokojne vykračovala po cestičke , ktorú obklopovali banánovníky, preč z trhoviska . V pravej ruke držala tašku upletenú z narezaných a vysušených listov miestnej rastliny s názvom Ravenalla madagascariensis , ktorú títo Polynézania využívali aj na stavbu striech svojich bungalovoch. Niesla si v nej jej obľúbenú stravu –taro.
Už som sa blížil k Amande, vedel som , že ma nespozná , ale ako som povedal jediným mojim cieľom bolo prihovoriť sa jej. Bol som vzdialený len zopár metrov, slnko nesmierne pálilo, aj keď tu prevláda vlhkosť , cez obed je slnko najintenzívnejšie. Už som sa jej chcel jemne dotknúť ale moja ruka prešla cez jej telo akoby bola z dymu , snažil som sa všetkými mojimi silami chytiť ju , no márne , ona si v kľude vykračovala po piesočnej uličke smerom k jej vilke. Bol som zúfalý , smutný, sadol som si na rozpálený piesok a rozplakal som sa, nerozumel som , prečo sa mi nepodarilo chytiť ju , prečo som jej ani jediného slovka nemohol povedať, dokonca aj v mojom zdanlivo krásnom sne na mňa zaútočila silná úzkosť.
Vtom prišla ešte väčšia rana , akýsi vypracovaný Polynézan so svalnatým poprsím sa ku nej priblížil ,usmiali sa na seba, chytil ju za ruku a spolu si vykračovali smerom k vile, ktorá sa nachádzala na útese hneď pod nádhernou lagúnou, ktorá obklopovala celý ostrov.
Bolo mi strašne , chcel som sa z tejto nočnej mori prebudiť , márne som sa však snažil dostať do reality. Tento sen ma neustále držal a držal , bol to neopísateľne nepríjemný pocit.

Brookwood 02.05 am.Piatok.

„Vstávaj, vstávaj!“
Snažili sa mi prihovoriť Christian spoločne s Alicou , mal som zamračený výraz tváre, no po pár drgnutiach som sa z tejto nočnej mori prebudil. Ešte chvíľu som nevedel , čo sa deje ale po pár sekundách som bol opäť v realite. Nesmierne sa mi v tom momente uľavilo , pociťoval som ľahké uvoĺnenie po celom tele, ale zrazu som si uvedomil jednu podstatnú vec, tento môj sen som si zaslúžil! A koniec koncov aj z tohto sna som mal celkom príjemný pocit.
Tak ako naznačuje názov mesta „brookwood“ , toto prenádherné mestečko sa nachádza uprostred lesa , domčeky sú stavané z tehál a týmto mestom preteká stredne veľká rieka , ktorá už len dotvára mozaiku toho pravého kúpeľného mestečka uprostred hôr.
Jedinou nevýhodou bolo, že sme prišli v skorých ranných hodinách , čiže sme sa nemohli kochať pohľadom na toto mestečko.
Na tvárach Chriastiana a Alice som zazrel mierny úsmev , všetci sme vedeli že sme sa rozhodli správne! Toto mestečko nám určite pomôže očistiť naše „čierne“ duše , veď predsa chceme žiť život bez útrap!
Pohľad , aj keď v šere, na mesto spojený s pocitom uvoľnenia sa z pút, nám dopomohol zabudnúť na večné útrapy , ktoré na nás neustále číhali v Tuscaloose.
Jednoducho povedané boli sme prirodzene šťastní.
Alica navrhla nájsť nejaké privátne ubytovanie , no neváhali sme a rozbehli sme sa naprieč mestečkom .
Netrvalo dlho a na jednej z ulíc , ktoré pripomínali ulice stredovekých miest sme našli nápis na dome „Hotel Wood **“ neváhali sme a hneď sme zazvonili recepčnej , pravdaže bola skorá ranná hodina tak trvalo určitú dobu kým nám otvorila, a prijala nás, nebola zrovna nadšená , že sme jej zvonili o takejto hodine. Cena na jednu noc bola pomerne lacná 5usd na osobu , tak sme si rezervovali jednu trojlôžkovú izbu.
Zariadenie izby bolo základné , trochu mi to pripomínalo môj príbytok v Tuscaloose.
Boli 3 hodiny ráno a my sme boli maximálne vyspaní , nevedeli sme čo budeme robiť , len tak sme sedeli na posteliach a premýšľali čo dnes ráno , a vtom prišlo to čo som ja ani Christian nečakal , Alica navrhla ísť do miestnej krčmy , ešte dodnes si pamätám jej slová „veď poďme niekam , čo tu budeme“ V podstate mala pravdu , čo budeme robiť na izbe keď sme sa vyspali vo vlaku? Ale prečo chcela ísť práve do krčmy? Nemali sme ísť náhodou očistiť svoje duše? Čudoval som sa s Christianom.
„Veď poďme, nemusíme ísť práve do krčmy, môžeme sa ísť len tak niekam prejsť“
No ako sme všetci predpokladali , skončili sme v miestnom pajzli, a naša hlúposť spôsobila to, že sme si opäť objednali 3 vodky.
Keby že to tak skončilo troma vodkami , tak to ešte ako tak tolerujem , no mi sme pili od 3:30 do 7:00 .
V tomto časovom intervale sa stala nečakaná vec , asi po 5 vodke Chriastianovi napadlo zavolať Ronaldovi, ja som ho nepoznal, ale bol to miestny dealer.
Christian mal kontakty proste všade , ale toto by som od neho v tejto chvíli nečakal , namietal som „predsa si nepokazíme náš výlet nejakým fetom nie!“
„Veď predsa ty si mal byť náš anjel!“ No chápem ho, na človeka pod vplyvom alkoholu to proste príde.
Ale priznávam aj vo mne bojovali dve postavičky a bohužiaľ zvíťazila tá čierna .
Asi okolo 5 ráno dorazil Ronald do miestnej krčmy, bol pomerne nízky s prepadnutými lícami, jeho pohľad pôsobil veľmi nepríčetne. Christian vypýtal od nás značné množstvo financií, až mi to pripadalo nejako veľa , veď keď mu dáme toľké peniaze ako tu vyžijeme?
Alica i ja sme nakoniec podľahli a dali Chriastianovi požadovanú sumu .Chriastian nám oznámil že sa čoskoro vráti , no čakali sme 30 minút a nič , ruky sa mi nesmierne triasli a na Alici som pozoroval , ako si ohrýza nechty.
Po hodine sa konečne vrátil s veľmi zúrivým pohľadom na tvári.
„čo sa stalo?“
„odrbal nás!“
Moje pocity v tom momente boli príšerné dostával som amok , už sme boli v nádeji že konečne si šľahneme a on nám oznámil takúto vec.
Najradšej by som v tej chvíli Christiana dobil, najskôr nás presvedčí , aby sme s ním išli riešiť to svinstvo, a potom nás jeho „kamarát“ odrbe! Ešte sme k tomu prišli aj o veľký balík peňazí , nevedeli sme čo budeme ďalej robiť!
Vtom mi prišla na um Amanda a jej slová“ Prosím ťa vykašli sa už na to, ak ma miluješ“ Uvedomil som si že zas raz znova som porušil jej slová! Cítil som sa ako najväčšia kurva! tak mi treba!
Sme opití , takmer bez peňazí, ubytovanie máme prenajaté len do obeda, no neviem čo si počneme, naša „očista“ sa zmenila v peklo!
Neostávalo nám nič iné, len sa pobrať späť do hotela , cestou som mal nehorázne výčitky svedomia, všetci sme boli skleslí , prečo sme zase urobili takú hlúposť? Čo nás k tomu viedlo?
No predsa hnusný alkohol , ktorému sme opäť podľahli!
Prišli sme na hotel a behom pár minút sme všetci zaspali so slzami na tvárach. Sme trosky a niet nám pomoci.



Aitutaki-Cookové strovy 5 pm.

Ostrov Aitutaki sa rozprestiera v súostroví Cookové ostrovy v Polynézií a je považovaný za jednu z najkrajších lagún sveta. Podnebie sa len minimálne líši od hlavného ostrova Rarotongy, tento ostrovček je nesmierne maličký s rozlohou asi 40 km štvorcových. A práve na tomto ostrove začalo pracovať moje podvedomie, vždy som sa túžil dostať na tento ostrovček , bol to môj celoživotný sen. Málo ľudí vie o existencií tohto raja na zemi.
Na rozdiel od predchádzajúcich snov , som sa tu ocitol s Christianom a Alicou , sedeli sme na terase , ktorú obklopovalo nespočetné množstvo tropických rastlín . Spoločne sme sa pozerali na západ slnka, bol to nezabudnuteľný zážitok! Bolo mi krásne. Vtom som zazrel Amandu , ako sa prechádza po piesčitej pláži , pohľad na ňu bol neskutočný a popri západe slnka , ktoré vytváralo žeravý oranžovo-červený povlak na nebi to vzbudzovalo tú najkrajšiu udalosť aká sa mi za posledné dni udiala. Amanda sa však na mňa a mojich kamarátov nepozrela , asi si nás nevšimla a pokračovala smerom po pláži. Moje podvedomie si dokonca aj v tomto prenádhernom sne uvedomovalo, že sa nemôžem len tak rozbehnúť za Amandou a prihovoriť sa jej , cítil by som sa trápne po tom , čo sme zase vyviedli.
Pomaly sa mi Amanda strácala z dohľadu , nechal som ju nech si beží vlastnou cestou , nemienil som jej vstupovať do jej súkromia, bolo by to odo mňa sebecké a ja som sa chcel zmeniť, aj keď sa mi to za posledné dni vôbec nedarilo.
Tak sme si vysedávali na teraske a popíjali kavu , úmyselne nepíšem kávu , pretože kava je miestny
nápoj , ktorý sa získava z koreňov rastliny Musa Basjo , je to vskutku lahodný nápoj typicky pre túto oblasť.
Naše pocity boli veľmi prijemné, rozprávali sme vtipy, smiali sme sa , a vôňa okolitých tropických kvetov vytvárala tú pravú atmosféru.

Brookwood-Hotel Wood** 4 pm

Prebudil som sa na podivný rachot, nehorázne ma bolela hlava , po nočnom opíjaní sa.
Alica nehybne ležala v stočenej polohe hneď vedľa Christiana , boli sme totálne rozbití.
Zvuk rachotu , ktorý sa neustále opakoval sa mi asi sto násobne zosiloval v mojich ušných bubienkoch.
Netrvalo dlho a na tento nepríjemný rachot sa prebudila aj Alica a Christian, pohľad na nich bol strašný, mali úplne červené oči , dva dni sme skoro nič nejedli , takže sme vyzerali ako z koncentráku , naozaj nám bolo všetkým veľmi nepríjemné, ani sám som nevedel aký malo význam nejsť do školy a urobiť takúto volovinu.
Opätovne sme začuli ten rachot, bolo to silné klepanie na dvere pravdepodobne päsťou, išiel som teda otvoriť.
Otvorila nám recepčná so zamračeným výrazom na tvári , cítil som že je veľmi nervózna.
„pobyt v tomto hoteli ste mali predplatený len do obeda, a už sú štyri hodiny po obede, to si doplatíte!“
Zaspali sme, a to nás opäť obralo o ďalšie financie , boli sme takí hlúpi, cítil som sa na pokraji svojich možnosti, nevedel som , čo bude ďalej, už sme toľko toho spôsobili.
Už nám neostávalo ani na cestu späť , mali sme hlad, chcel som spraviť jedno, a to spáchať samovraždu!
A myslím že podobné pocity mali aj Christian s Alicou, no nie až také ako som mal ja , zrazu som si uvedomil , že môj život nemá žiadny smer ani cieľ, zneužíval som všetko čo sa dalo, cítil som sa strašne a mal som potrebu za všetky moje prečiny pykať!
A čo samovražda, to by bolo len ďalší sebecký krok z mojej strany, veď keď si predstavím, ako by potom trpeli moji rodičia. Nie! už to takto ďalej nemôže pokračovať! Alica! “ja viem , že ešte si vypiješ , ale nie teraz, nie tak skoro!“
Vtom Christian povedal, to čo mal povedať „správame sa ako totálni debili , ale aspoň nás to poučilo a dúfam , že nás to posunie o krok vpred!“
Áno! musíme sa zmeniť , a ako začneme?!
„Za posledné peniaze sa pôjdeme najesť do miestnej reštaurácie, potom sa uvidí“
Tak sme sa teda pobrali preč z hotela do reštaurácie , Brookwood bolo kúpeľné mestečko a blížil sa víkend , tak sme vedeli, že sa toto mestečko zaplní turistami.
Ako sme si tak vykračovali po vydlaždičkovanej ceste smerom z hotela , zazrel som nejakú známu
postavu , to predsa nemôže byť pravda, jej chôdzu poznám naspamäť , dokonca aj vlasy sa nesmierne podobali, nie toto nemôže byť pravda , čo by tu preboha robila Amanda?
Veď Tuscaloosa je vzdialená necelých 500 km, tomu neverím.
A vtom sa stalo to , čomu sa hovorí zhoda náhod , otočila sa, stála na opačnom kúte námestia v tvare štvorca. A jej pohľad smeroval priamo do mojich červených, nevyspaných očí.
Bola to ona! Bola tam aj so svojim priateľom, a pravdepodobne išli na výlet to kúpeľov.
Nie! “poďme preč , nechcem , aby ma videla zase takéhoto rozbitého“
No na Christiana sa dalo vždy spoľahnúť a zakričal „Amanda ahoj, čo ty tu robíš“
„neostávalo jej nič iné len prísť za nami, a prihovoriť sa“
Bolo mi strašne keď som videl ako sa pomaly ku nám približuje, nechcel som aby videla že som zase pil, no už bolo neskoro.
„Ahojte aj vy ste prišli na výlet do kúpeľov?“ Opýtala sa Amanda , bolo to prvý krát , čo sa sen premietol do reality.
Nebol som schopný nič povedať iba primitívne slovo „čau“ a vtom som to uvidel, v prvej desatine nášho očného kontaktu som spozoroval akýsi nepríčetný pohľad , no hneď ho Amanda nahradila vždy usmievavým a šťastným uškrnutím.
Bol som totálne v koncoch , zase ma bolela hlava z toho hnusného alkoholu, Amanda sa na mňa pozrela ako na vola , všetko sa dosralo , čo sa len dalo.
Pochopiteľne Christian s Alicou to brali úplne ináč , boli radi , že sa majú aspoň s kým porozprávať, bola to predsa ich kamarátka , no ja som cítil niečo iné, to sa už nedá nazvať úzkosť , cítil som akoby sa všetky možné východiská uzavreli, nebolo cesty von , nebola žiadna cesta, stál som tam , ako taký soľný stĺp , začalo mi búšiť srdce , v danom momente som nechcel existovať .
Musel som to spraviť rozbehol som sa preč do neznáma , Amanda s priateľom sa na mňa pozerali ako na blázna , Christian a Alica nápodobe, no ja som proste musel utiecť , nechcel som vidieť nikoho , nechcel som byť , nemalo to ďalej cenu .
„nebojte sa on sa hneď vráti , to sa občas stáva , že človeku prepne v hlave“ Dodala Alica.
A tak tam všetci na mňa čakali , mysleli si že sa po pár minútach vrátim späť , no mňa stále nikde, myslím , že aj Amanda sa začala pomaly o mňa strachovať. Všetci sa báli , že sa nevrátim prešla už hodina a mňa nebolo.
Všetci sa spoločne pobrali do reštaurácie , dúfali že sa vrátim . bolo 7 hodín večer a mňa nikde, zhodli sa že počkajú ešte hodinu.
„určite si zapne telefón a zavolá“ povedal Amandin priateľ.
Za ten čas Christian s Alicou vyrozprávali náš príbeh, čo sme zažili , takmer do poslednej bodky , samozrejme trošku ho prikrášlili , aby to nevyzeralo , ako trojdňové opíjanie sa spolu so snahou získať dávku.
No myslím si , že Amanda aj po tom , čo počula mala dosť.
Veď ona si viedla pohodlný život plný radosti a smiechu , dala prednosť šťastiu pred utrpením a tak to má byť! Išla predsa na výlet s priateľom do kúpeľov a my? My sme išli na výlet ponoriť sa ešte hlbšie do vlastných sračiek.
No v tejto chvíli už nebolo všetko jedno prešla ďalšia hodina a mňa nebolo, mobil som mal vypnutý, v skutočnosti som ho zahodil do miestnej riečky.
„kde je ten blázon, veď už je 8 preč , toto už nie je sranda!“
Jediné čo im ostávalo bolo zavolať políciu nech vyšlú po mne pátranie , inej možnosti nebolo, nik však presne nerozumel prečo som až tak precitlivelo zareagoval , nik to nemohol vedieť.
Christian neváhal a na svojom mobilnom telefóne vyťukal číslo , a zavolal policajtov , všetko im dopodrobna vysvetlil , a začalo sa po mne pátranie.
„Prečo to všetko urobil?“
„Čo ho k tomu viedlo, to kvôli tebe Amanda?“ nechápavo sa spýtala Alica.
Veď predsa ste spolu nič nemali, teda tak mi to aspoň v škole pripadalo.
Amanda zostala v rozpakoch , nevedela presne ako má zareagovať povedala len jedno.
„ten blázon sa za mňa hanbil, a aj napriek tomu, som to dokázala znášať, a teraz keď je už neskoro si myslí že ja dokážem zabudnúť na minulosť !“
„už som sa naučila jeho charakter tolerovať , je taký aký je , ale viac by som ho už nedokázala milovať!“
Amandinmu priateľovi tieto reči neprišli práve vhod, ale zostal v tichosti sedieť.
Christian a Alica si začali uvedomovať moje správanie, prečo som to spravil, uvedomovali si, že ma to nesmierne mrzelo, dokázali si predstaviť v akom rozpoložení musím byť, ale na druhej strane chápali aj Amandu.
myslím si , že volať na mňa políciu bolo dosť predčasné , ale aj tak by som sa nevrátil, bol som už dávno úplne kdesi inde , a polícia mala len malé šance , že ma nájde.
„No už to vyzerá tak , že sa dnes do tých kúpeľov nedostaneme“ poznamenal Amandin priateľ , poberieme sa späť do Tuscaloosy čo ty na to?“
„Áno to bude najvhodnejšie riešenie“
Chriastian a Alica zaváhali , či sa majú vrátiť späť s autom Amandineho priateľa , alebo či majú čakať na to čo sa pravdepodobne nestane, na to , že sa vrátim späť.
Rozhodli sa teda správne , pobrali sa utrápení do Tuscaloosy, pred tým však museli ešte spísať zápisnicu na policajnej stanici.


22.00 Niekde v horách vo vzdialenosti 15 km od Brookwoodu.