Basnicky.sk

Fantázia stoná, plače,
keď môj milý do studne skáče.
Ide mi srdce na poly zlomiť,
keď to vidim, chce sa mi slzi roniť.

Moje srdce napoly umiera,
moja myseľ sa kdekade poneviera.
Som ako telo bez duše,
keď nebude biť tvoje srdce,
tak ani moje viac nie.

Keď si sa mi do očí pozrel,
seba si vnich videl.
Moja tvár leskla sa, od sĺz,
odrážala sa tvoja spomienka na mňa.

V očiach ťa vidím,
ty tu už nie si,
ale ja áno,
aj keď nie na dlho.
už sa poberám na cestu do neba,
za tebou laska moja do božského objatia.

Umrela láska,
zahanul žiaľ,
zostala spomienka,
a už len plač.

Láska ich objala,
smrť ich splietla,
život im vzala,
a tichá voda ich zmietla.

Posledná aktualizácia: 19. 6. 2010 20:46