Basnicky.sk

Sedím si,
zahalená do čierneho rubáša.
Žiaľ celého sveta
mi moju dušu unáša.

Ponáram sa...
Kúpem sa v mori
náreku, nešťastia a sĺz.

Žijem v už dávno mŕtvej schránke,
čo podobá sa človeku.

Či je to inak?!?
Že už len telo žije?

Nieje v ňom nič,
len tma objimajúca z vnútra.

Posledný kúsok života!
Bojuje so smrťou...

Je to srdce.
žije už len vďaka poslednému zvyšku lásky,
čo hlboko v ňom drieme.

Keď prizriem sa bližšie,
vidím,
či vlastne skôr cítim,
že aj to už zapácha hnilobou.

Je vôbec ešte nejaká nádej?
Alebo ostáva už len
nechať sa pohltiť tmou
a dovoliť jej zmocniť sa ma celej.

A tak čakám čo sa stane.

Či zvíťazí láska
čo preberie ma k životu
a či mocná temná noc,
čo pohltí ma
a zanechá len samotu.

Posledná aktualizácia: 25. 9. 2010 21:09