Basnicky.sk

sedíš bok po boku všemocného
a cez tenké žilky na rukách
vnímam stratu nášho objavu
skrz zrkadlo toaletného stola
ty hnida
obavy z toho najhoršieho ma odradili
od hviezd a spoločných spomienok
čo znamenalo mrhať spoločným časom
odhliadnuc od jednotvárnych jazykov
po nociach
nik nemá dôvod kradnúť myšlienky iných v hlave
byť v neustálom slede pochýb a strachu
kde buduješ spojenie medzi maličkosťami a záležitosťami
tak skromne
preto
so slinou na plachtách čokoládové stehno položím
na vežu nedennú pod panelové nebo bez hrdosti
a v štrkovom záhone hrbaté močiare vytvorím
zapečatenou nocou prehovoriac v labyrinte víl