Basnicky.sk

Smútok a samota vchádzajú pod plášťom tmy,
ktorá na celé mesto nenápadne padla,
potichu stojíme v nej už len my,
len ona je svedkom kedy prvá pusa padla.

Bol to len jeden bozk, nevinný a sladký
ale stále cítim tvoje vlásky na perách,
vždy keď ťa vidím je to okamih krátky,
končiaci sa tichou rozlúčkou pri dverách.

Noc sa sem zase ticho a pomaly vkráda,
stojím tu sám ,smutne hladiac na mesiac ,
moje srdce si k tvojmu cestičku hľadá,
a ja ťa ľúbim každým dňom viac a viac.