Basnicky.sk

Hŕstka zeme iba,
až hrob nám budú ustielať,
a pútnik unavený
si sladko bude spať.

Nech v bojoch víchrice
sa trasie vôkol zem,
my však vtedy
sa sotva usmejem....

Hŕstka zeme iba,
tá raz postačí
a stíchnu bôľu steny
a bude po plači.
A ľudských schopností jed
a klamstiev pravá tvár,
osamelosť a strach z rán,
už nevyskočí z hrán.

Hŕstka zeme iba,
až srdce dobije,
a krajších svetov sen
nás v náruč privinie

Vysvetlíš všetko po-častiach,
prestanem vdychovať jedovaté výpary okolia,
zahodím zbraň
prestanem bojovať.

Hŕstka zeme iba,
dám šancu na návrat,
ked neprestala som ešte

Milovať