Basnicky.sk

Keby si vedel ako bolí dážď,
keď trvá tak dlho a bolí stále viac.
Keby si vedel, tá voda, ten cit,
tie noci, tie búrky, muselo to prísť.

Keby si vedel čo všetko som chcel,
keby si vedel čo pre nás chystal som.
Povedal by si, že som anjel,
ale skôr ako… trošku schytal som.

To trošku mierne rozviniem…
Schytal veľmi, strašne,
ale ja tomu rozumiem…

Nepíšem básne.
A keď hej tak sú plné sĺz.
Vtedy je vo mne tisíc múz
a šepkajú mi „ Zaslúžiš si, tak neskuč.“

Boli to plány krásne,
tak ako sú aj básne,
no nie každá báseň vydarí sa.
Tak ako moja - potopí sa.

Tú loď už nikto nezachráni,
Ten kto mal tú moc už odišiel,
a teraz všetci jeho známi,
dosiahli vytužený cieľ.

Cesta je voľná, už žiadne zábrany
a kto sú tí všetci známi?
To vieme iba my.
Vieme to bez slov, bez mien,
len tak nemo.
Nie je ich vlastne ani tak veľa,
je to len meno.

Ten známy dostal presne čo chcel,
je štastný a ani sa mu nedivím,
len keby pozrel aj na teba,
nato už nie je žiadny rým.

A je tu zas ten starý známy,
malý chlapec uplakaný.
Niektorí viete, iní zas nie,
ale ten chlapec milovať vie.

No nedarí sa ….
A tak zas malý chlapec drzý,
ukázal, že najlepšie mu idú slzy.