Basnicky.sk

Kto pri kormidle zavrel oči
a presní celú stráž?
Nevľúdny vietor plachty točí,
naráža na kompas.
Zem spí a čaká, kým k nej vkročí
pár hostí-ktosi z nás.
Kormidlo zamrelo a stíchlo,
sen stúpa po rukách;
ukrýva hrôzostrašný víchor
noc- námorníkov strach
z diaľky sa na nás ženie rýchlo,
výbuch!- a zmizol v tmách.
Hlbiny taja hrozných hostí,
my hľadíme však vpred,
ta, k zemi plnej žeravosti,
kde krásny javí sa svet.
Námorník, nespi! rozhýb kosti
a vínom utíš smäd!
S veselou piesňou do prístavu
vtrhni s bandou priateľov,
sťa bubon zvúci na oslavu,
krok zaznie- môj i tvoj.
Hej, kormidelník, hore hlavu,
je noc- tak bdi a stoj!
nech lod sa ku dnu neponorí,
a mesiac zažen nepokoj!