Basnicky.sk

Sedím v aute.
pozorujem okolie cez priezor na prednom skle,ktorý
na špinavom okne vytvorili stierače.
Zachmúrené okno, zachmúrená obloha, zachmúrený svet.


Rozpršalo sa.

Milióny plačúcich dušičiek, padajúc v tenučkých nitkách z oblohy,
stekajú v malých potôčikoch a deformujú obraz za sklom. Okno plače.
Aj drobné kvapôčky, tichúčko vzlikajú na streche auta. Plačú stromy, plače kvet...


Prestalo pršať.

Ako málo stačí. Pár slnečných lúčov a všetko je iné.
Okno sa smeje.Zatúlaný pes, veselo pobehuje po parku
a v zmoknutom piesku si detičky stavajú hrady.


Vystúpil som z auta.

Skončilo sa divadlo, "Za sklom maľované."
Pobral som sa domov. Čľapkajúc cez prvú mláku,
v naleštených topánkach, cítiac na chrbte, divácke pohľady...