Basnicky.sk

Počuješ? Vonku prší! Na okna bubnuju kvapky dažďa symfoniu melódie ktorej rozumieme iba mi, ostatným je tento zvuk neznámy. V kutiku izby skrývame sa pod perinou, pred krikom a bitkou našich rodičov. Nik nemože počuť naše volanie, z plných úst len v srdciach kričíme, pripadá nám správne naše mlčanie, no takto sa vo svojom vnutri ničíme.

Ale strach je silnejší ako naše odhodlanie, a tak mlčky hladíme ako dážď steká po okenných sklách, niekedy to vnímam ako varovanie, no silu na vzdory nenájdem ani v tých najhlbších dnách. Slzy bolesti tečú mi na líčka, nevnímam ich akoby som ani nebola tu, z myšlienok preberu ma slova "neplač sestrička", no ja citim iba prazdnotu. Počujem kroky, blížia sa ku dverám, v mysli počítam tie dlhé roky, a bez dychu na tie dvere pozeram. Nastalo ticho možno sa to dnes nestane, snad sa na nas zabudne, zrazu sa všetko na ine obrati, ujdeme spolu a ani jeden sa spat nevrati. Ach, škoda, že bol to iba moj sen, všetko je také ako pred mesiacom i rokom, aj teraz je taky den, neschovame sa pred jeho krokom. Počujem jeho chodzu, citim i jeho opitý dych ten pocit sa slovami opisat neda, vnimam len bračekov tichučký vzdych, silno ho zovriem v náručí hoci som od strachu bledá. A zrazu prva rana prisla, už nevnimam nič, citim len ako moje telo zrana neuprosny mojho otca bič. Nevzpieram sa, bolo by to ešte horšie, ani len neplačem, to mi nepomože. Bezvladne ležím, cítim len horko krvi na mojom tele, nevladzem vstat, som slaba, upadam do tmy, no i napriek tomu počujem. Počujem vzlyky mojho bračekam volam "nechaj ho" no viem, že nik ma nepočuje, nema silu kričat, nik ma nezačuje, ostavam ležat. Dvere sa zatvorili, už je to preč, oči sa mi pomaly otvorili, no ešte neprichádza reč. S námahou dostavam sa k bračekovi, pozeram do jeho krasne modrých očí, všetko sa tu so mnou točí, vravim mu " už je dobre, som tu s tebou" hlávku pohladím mu s najvačšou nehou. Vezmem ho do náručia, spolu upadáme do krásnych snovm, srdcia sa láskou rozzvučia, zahalení sme iba tichom a tmou. Spíme! Už slnka lúče po tvárach nás hladia, prebúdzam sa, viem, že tie hrozné chvíle sa znovu v noci vrátia, ale teraz je nový den. Vstavambubračeka, je tak