Basnicky.sk

Vtedy keď ešte všetko bolo snom,
nevedno ako no zrazu prisiel ON...
no sny, ktoré pomaličky sa plnili,
zrazu všetkú krásu, význam stratili.

Zas zmizol, no kto vie kam?
Zas vyhol sa tvojím výčitkam,
a ty ztískaš v chladnej dlani,
jeho obraz, od slz rozmazaný.

Zahrada, ktorú si v duši zasiala,
zrazu prázdna, pusta ostala.
Stratil sa usmev, snívanie,
navzdy len bolesť, sklamanie.

Zrazu ozve sa zname klopanie,
a on smutne veselý tam stojí,
možno ozvalo sa v ňom svedomie,
no možno len samoty sa bojí.

Zacítil to z tvojích očí,
ten hlasný smutku tíš,
pomaly, kajúcne zdvihne oči,
a ty zas raz odpustíš...