Basnicky.sk

Zimné hmly splývajú v prúdy,
mliečne sa v nich tratia obrysy;
myšlienka moja v ich mdlobe prúdi,
zabalená vo vate nevedomosti,
vrýva do hmly zmätené zápisy.

Píše sa tam o zmätení sveta,
ponoreného vo veľkom hrnci temnom,
v ňom zmáčaného ošialmi leta,
leta ľudstva opojeného žitím,
sveta čo stojí v rozpore prízemnom.

Rozpor je to základný a jednoduchý,
ten prvotný princíp správnej strany;
no i tak spôsobuje pri hľadaní muky,
lebo prikloniť sa dobru je ťažké,
vyžaduje si to balancovať až na hrany.

A tak ako balancujem ja v zimných hmlách,
takisto šmýka sa v nich aj celé ľudstvo,
čo prišlo ako ja na pokraj strát:
či stratiť lásku, krásu, princípy,
lebo s nimi sa niekedy žije hnusno...