Basnicky.sk

Vidím dúhu života
Jemne po nej šliapem,
Badám že navôkol je voda stojatá,
Mrzí ma že nie si dojatá,
Skľúčený na zemi plačem.

Som človek ako ty, a predsa iný,
Za svoje skutky vždy vinný,
Z ničoho už nemám radosti,
Stratil som kus ľudskosti.

Život je veľký boj,
A ja chcem vyhrať v ňom,
Ale zisťujem že to je iba mojim snom,
Odvšaďial na mňa kričia: ,,STOJ!,,

Vo svetlách strachu stojím,
Takmer už nedýcham,
Chlad so životom spojím,
V náruči samoty sa prebúdzam.

Lúče z reflektorov sa na mňa valia,
Výčitky svedomia ma trápia,
Som stratený v tme bádania,
Večného pekla a snívania.

Deň za dňom zrádzaný,
Zo seba sklamaný,
Svojimi činmi zronený,
Zo svojho sna vyštvaný.

Som diabol !
Tvoj tieň ničoty,
Vždy som pri tebe stál keď si zoslabol,
Ponúknuť ti kúsok z mojej ochoty.

Sledujem cestu nádeje,
Zbavujúc sa svojho srdca slabosti,
Nikdy už neznajúc chvíľky radosti,
,,Nikto,, sa už smeje.

Nemo všade pozerám,
Zrazu vidím záblesk svetla,
Snáď to nie je opäť klam,
S tichou nádejou zaspávam.

Nikam už nepatrím,
Chcem byť naveky sám !
Všetkými citmi pohŕdam.
Nového úsvitu smrti sa vzdávam.

Všade navôkol samá prázdnota
A ja stojím,
Deň za dňom zrádzaný...