Keď opäť získam silu
pozrieť sa radosti do očí,
odviažem svoj zničený čln
a pošlem ho preč, po vlnách.
Cestou si možno uvedomím,
že čas sa nevracia späť
a nárokovať si náhradu
je nereálne...
Vedie ma čiasi ruka
cez neznáme polia,
možno, aby mi ukázala,
celkom iný pohľad.
A nenormálne farby
ma nasýtia
a obyčajné zvuky
napoja.
Kým si, svet?
Azda Boží kvet,
ktorý nikdy nevyschne?
A či vieš,
kto sa o teba stará?
Kiežby si aspoň ty...
lebo my
sme už dávno
zabudli.
Dátum vloženia 24. 4. 2010 16:43nickmyname49 
Náš Otec
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1364
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lajko71
nick budem úprimný chýba mi tu niečo príliš si na to pritlačil ...
Keď opäť získam silu
pozrieť sa radosti do očí,
odviažem svoj zničený čln
mne by to stačilo ,hneď som si vybavil ako čln odnáša prúd
Vedieš ma
cez neznáme polia,
aby si mi ukázal,
celkom iný pohľad.
ja viem kto ťa vedie.
prepáč nick ak som sa ťa dotkol

24. 4. 2010 21:32 - Slave of love
mne sa páčila 1. a posledná strofa,zvyšok mi nejako nesadol
25. 4. 2010 12:31 - nickmyname49 (napísal autor básne)
V pohode, prijímam námietky
, ďakujem vám za vyjadrenie 
27. 4. 2010 17:53

vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
