Basnicky.sk

nickmyname49  Zobraziť/skryť lištu autora

Náš Otec

Keď opäť získam silu
pozrieť sa radosti do očí,
odviažem svoj zničený čln
a pošlem ho preč, po vlnách.

Cestou si možno uvedomím,
že čas sa nevracia späť
a nárokovať si náhradu
je nereálne...

Vedie ma čiasi ruka
cez neznáme polia,
možno, aby mi ukázala,
celkom iný pohľad.

A nenormálne farby
ma nasýtia
a obyčajné zvuky
napoja.

Kým si, svet?

Azda Boží kvet,
ktorý nikdy nevyschne?

A či vieš,
kto sa o teba stará?

Kiežby si aspoň ty...
lebo my
sme už dávno
zabudli.
Dátum vloženia 24. 4. 2010 16:43
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1364
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. lajko71

    nick budem úprimný chýba mi tu niečo príliš si na to pritlačil ...


    Keď opäť získam silu
    pozrieť sa radosti do očí,
    odviažem svoj zničený čln

    mne by to stačilo ,hneď som si vybavil ako čln odnáša prúd


    Vedieš ma
    cez neznáme polia,
    aby si mi ukázal,
    celkom iný pohľad.

    ja viem kto ťa vedie.
    prepáč nick ak som sa ťa dotkol


    24. 4. 2010 21:32
  2. Slave of love

    mne sa páčila 1. a posledná strofa,zvyšok mi nejako nesadol

    25. 4. 2010 12:31
  3. nickmyname49 (napísal autor básne)

    V pohode, prijímam námietky , ďakujem vám za vyjadrenie

    27. 4. 2010 17:53