Basnicky.sk

Julianka007  Zobraziť/skryť lištu autora

Ničota

Sucho, tma, prázdno.
Úplna ničota objala každý ud tela.
Každú štrbinu duše.
Akoby stála som
nad priepasťou života.
Tam, kde nečaka ma už nič,
len radostné kvílenie
krvilačných vrán.

Bolesť, smútok, nárek.
To stáva sa mojim venom.

Bolesť, tá hladí moje telo
akoby miesto milenca.
Smútok, ten už zo srdca vyháňa
aj posledne kúsky šťastia.
A napokon aj radostný smiech
v nárek zo dňa na deň sa meni.

A tak, hoc aj za bieleho dňa,
obklopuje dušu čierno čierna tma.

Posledná aktualizácia: 18. 4. 2010 10:12
Dátum vloženia 18. 4. 2010 08:46
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1300
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Jano1351

    tie občasné a hlavne úplne zbytočné inverzie ma rušili, mohla si to napísať v správnom slovoslede a nič by sa tým nezmenilo a záver si mohla trošku lepšie, čierno- čierna tma mi príde až veľmi ošúchane, , ale inak sa mi to páčilo, takéto mám rád, vystihujú moju podstatu...

    18. 4. 2010 09:42
  2. Julianka007 (napísal autor básne)

    dakujem pekne.. posnazim sa zlepsit pokial ide o tie inverzie.. a ta cierno - cierna tma... no zial nenapadlo mi nic lepsie ani menej osuchane.. Ale snad to nieje az take zle..

    25. 5. 2010 02:44