Basnicky.sk

Tmavou ulicou dievča išlo,
nevnímalo svet okolo seba,
o svojho milovného prišlo,
chcela by len jeho,nič iné jej k životu netreba.

Jej srdce zaplnila samota,
teraz už nikoho na sve nemá,
obklopuje ju len prázdnota,
svoj život za lásku predá.

Pri sebe ho potrebuje,
aby ju mohol utešiť,
a svojím úsmevom potešiť.

Celým svojím srdcom ho milovala,
odišiel jej priskoro,
všetko na svete mu sľubovala,
ale už je neskoro.

Už len sama bojuje,
bez milovanej osoby,
len s ním ju puto spojuje,
prichádzajú na ňu mdloby.

To puto medzi nimi bolo prisilné,
aby ich smrť dokázala rozdeliť,
Pýta sa len:
,,Prečo mi to život musel nadeliť?"

Žiť už nemá pre koho,
odchádza,ale veľmi pomaly,
tam hore v nebi ma niekoho,
čaká kým sa k nej smrť privalí.

Tá chvíľa práve nastala,
posledný krát vydychuje,
navždy existovať prestala,
už s tým vôbec nebojuje.

Ocitla sa zrazu pri ňom,
ten známy úsmev spatrila,
nastal konečne zlom,
že sa zase k nemu vrátila.

Nikdy neľutovala,že život si vzala,
aby s ním mohla byť,
bola mu schopná dať všetko čo mala,
navždy spolu budú žiť.