Láskou horím. Láskou tliem.
Chvíle strávené s Tebou neľutujem.
Dokonale si ma pobláznil.
To smutné krásnym si nahradil.
Ukázal si mi, čo mi môžeš dať,
ja už nemusím len v kúte stáť
a druhé husle hrať.
Dôveru v Tebe mať chcem.
Veď ja Ti verím, najviac ako viem.
V Tvojej blízkosti cítim sa jak v oblakoch,
milujem, keď vidím, že si zo mňa v rozpakoch,
kým Ty netušiac, že ja som tiež.
To, čo o mne iní nie, Ty vieš.
A nepovieš.
Vtedy by som nedúfala, že v deň
nášho stretnutia začnem žiť svoj sen.
...
Dnes už nedúfam, že sa vrátiš zas.
Neverím, že prebudíš to krásne v nás.
Že mi povieš, Drahá moja!
To nie. Medzi nami múry stoja.
Rany, čo si spôsobil, sa až príliš dlho hoja.
A ja viem, že viac už nie som Tvoja...
Dátum vloženia 17. 4. 2010 11:40tanuuulka
Zo svetla do tmy
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2272
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti