Basnicky.sk

Túžim dopísať beletriu o nás dvoch. A ešte raz.
Chcem, aby ma pocit výnimočnosti napĺňal opäť odteraz
tak, ako cítila som to kedysi.
Viac sa nechcem pristihnúť, ako mi slza tečie po líci.
S otáznikom začínam každé nové dni,
rútiace sa na mňa myšlienkami Radšej zabudni.

Viem, že ma máš rád. Netvrdím, že nie.
Ale toto celé je pre mňa trápenie,
ktoré vzbudzuje vo mne úzkosť a strach
z toho, že sa naša náklonnosť roztrúsi v prach.
Nedokážem horieť šťastím, keď Ťa mám,
a vlastne nie. Niečo vo mne vraví, nech sa Ťa vzdám.

Dlho som Ťa v dave ľudí hľadala.
Prišiel si, keď som to najmenej čakala
tak, ako sa to všade povráva.
Dnes tvoje srdce sa s mojím len pohráva
a ja plačúc cítim, že som v slepej uličke.
Nemôžem dať zelenú našej rozlúčke,
hoci viem, že dnes mi viacej neponúkneš.
Radšej to celé skončime. To chceš?