Basnicky.sk

Biela_ruža  Zobraziť/skryť lištu autora

Labyrint ľudskej duše

Počúvam vlastný dych

ako hudba, ktorá mi hrá

v nezapojených slúchadlách

Pomedzi prsty mi na nohách

steká horký mrak

a aj v žalúdku

sa pretriasajú červy

Netopím sa utekať

a ani sa nebojím pieskovej rieky

Len sa občas strácam

keď mi odpadne posledná

čierna riasa z pravého oka

Ako maják na rozbúrenom mori

alebo ako fragmenty hada

na konci Afriky

Raz sa zosype aj tento svet

a potom vykvitnem

zo špinavého štrku

Z veľkého kameňa, ktorý bude

plný drobných diamantov

Brána do inej reality

kde ležím s umytými vlasmi

v pestrých lupeňoch magnólie

A niekde blízko tam je aj on...
Dátum vloženia 12. 4. 2010 18:35
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1470
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Vybrali.sme vybrali.sme Linkuj.cz Linkuj.cz Jagg.cz Jagg.cz Google Google facebook facebook yahoo! yahoo! digg digg delicious delicious furl furl
Komentáre k básničke
  1. schnegy

    Vtiahla ma, má to spád. Páči sa mi

    12. 4. 2010 22:09
  2. coralina

    paci sa mi to, zvlast dvojversie: keď mi odpadne posledná čierna riasa z pravého oka

    13. 4. 2010 15:09
  3. nickmyname49

    Výborná, krása

    13. 4. 2010 17:55
  4. Biela_ruža (napísal autor básne)

    dakujem

    17. 4. 2010 15:10
Pre vloženie komentáru je potrebné sa prihlásiť >>