Basnicky.sk

Svety viac nejdú od seba
a nebola si posledná,
ktorej sa ruky skryli v prachu
a darovala vákuum.

Mal som chuť trhať rukávy
pre a aj proti nepravým,
ja lásku už viac strácam
ako hľadám v pasciach.

Neodtrhneš mi koleso,
stroj času niekam odniesol
všetko, čo rodilo sa z tehál,
aj ticho,
v ktorom som sa nebál.

Kritici uťahujú z fajky
keď objímam sa s bárským,
lenže to nie je sloboda,
do ktorej som sa dobodal.

Je to len ráno z kameňa,
že viac pre mňa neznamená
ani to slovo vieru v šťastie,
že v zabudnutí rastiem.

Jednoducho už doobeda
cesty rozchádzam

a rastiem...