Basnicky.sk

Jano1351  Zobraziť/skryť lištu autora

Vynútený odchod

Zoberiem pár zubov
ktoré od detstva
schovávam pod vankúšom

Sklamanie

pretekám s tlkotom srdca
s horkým vzdychom
nadýchnuť sa

a viac nie...

až v ďaľšom živote
Dátum vloženia 7. 4. 2010 13:39
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1460
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Jano1351 (napísal autor básne)

    500. básnička, divné, že ma to ani neteší...

    7. 4. 2010 13:41
  2. lajko71

    Jano plne ťa chápem sám pociťujem akési prázdno ktoré nejde preklenúť a cítiť to aj inde nie sme sami ako by to chcelo nový vietor ,alebo poriadne upratať po dlhej zime ,skrátka niečo keď už nič iné tak si aspoň poriadne od pľúc zahrešiť k básni jedno s je tam asi naviac al inak celkom fajn, hlavu hore bude aj horšie štrng

    7. 4. 2010 18:40
  3. wwweslo

    Vlado, tvoj pozitívny postreh, alebo ako to nazvať, na záver ma dorazil..

    Jano, sú iné veci ktoré by mali prinášať radosť. Pre niekoho maličkosti, pretože prichádzajú často, a často aj náhodne či šťastne, pre iného vydreté či pretrpené, ale o to býva radosť z nich intenzívnejšia. Máš dve možnosti. Buď čakaj na náhodu alebo šťastie, že sa všetko k dobrému obráti, alebo bojuj a zaslúž si to čo ti patrí... Verím, že si vyberieš správne ...nech sa ale rozhodneš akokoľvek, vedz, že stojím ja a určite aj mnoho iných básničkárov pri tebe...

    K básni: Začiatok je fajn, no na konci by to chcelo trochu viac vygradovať...

    7. 4. 2010 19:11
  4. nickmyname49

    Janči, blahoželám k 500. básni, poriadne si popredu odo mňa.

    So smútkom máločo poteší. Vtedy asi bývajú najkrajšie tie veci, ktoré vedia zasiahnuť priamo tam, kde sa nachádza centrum radosti a šťastia a rozlejú ich po celom srdci, mysli. Každopádne, aj keď nič také v tej chvíli neprichádza, ešte môžeme veriť a skutočne veriť je skvelá vec.

    "Smútok je múr medzi dvoma záhradami" (Kahlil Gibran)
    a ja verím a viem, že je to skutočne pravda... on pominie...

    9. 4. 2010 21:58