Basnicky.sk

schnegy  Zobraziť/skryť lištu autora

Ticho... po búrke

Búrlivé more sa pení,
zúfalstvo v pohybe
Opäť a opäť
vlny sa trieštia na skale
Na skale stojí socha,
pokrytá nánosmi soli
Vôkol strmé bralá stoja,
Väznená...
vo vlastnej koži
Necítila nikdy
sviežosť vetra
Nevzhliadala
s prosbou k nebu,
keď k zemi
padala hviezda
Počuje iba búrku
Búrku plnú hnevu

Pohlaď jej drsnú tvár,
rozdriape ti ruky
Nemôže kričať,
nepozná strach
Je pre ňu súdené
na hrane stáť
Na prahu večnosti...
Počúva plač morí,
spev vetra
V príboji rokov
sa zmieta

Tak nápor ďalší
a ďalší ničí ju,
odolať nemôže
Obrysy stráca navždy,
Ranená...
prasknutá vo dvoje
Z útrob sa
rynie skrytý bôľ,
Vracia sa len
echo jej slov,
naladené srdce
nemá viac nik

Rozvíril búrku
väčšiu a desivú,
Vzbúrená riava besní
Voda sa vzdúva,
pohltí ozvenu
Temnotu
pretínajú blesky
Ostalo iba kamenie
Zoviera ho
čierna hĺbka
Stratené
v bezuzdnej ničote
Rana osudu
je trpká
Dátum vloženia 2. 4. 2010 21:10
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1596
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. oliwear

    hm, zaujmave, obcas sa to podbalo na opisy z romantizmu

    2. 4. 2010 21:21
  2. schnegy (napísal autor básne)

    Ďakujem Máš pravdu, keď sa tak nad tým zamyslím ale vtedy to vôbec nebol zámer

    2. 4. 2010 22:13
  3. lajko71

    ako čítanie na voľnu chvíľu ...
    začiatok až príliš opisný

    /echo vracia z útrob skrytý bôľ /

    ale snaha bola

    3. 4. 2010 10:16
  4. Andrej B

    pekné čítanie

    3. 4. 2010 10:59
  5. wwweslo

    tak ako Lajko povedal...

    3. 4. 2010 21:06
  6. schnegy (napísal autor básne)

    Čo si chcel povedať čítaním na voľné chvíle, lajko? Že je to dlhé? Teraz už nie je. Snaha bola, možno až príliš
    Každopádne vďaka, chlapci

    3. 4. 2010 23:02
  7. lajko71

    no chcel som tým povedať že je to také bez úderu proste len čítaš,nejdeš do hĺbky ,vieš koľko sa už toho popísalo o mori.... spústa .báseň musí čitateľa vtiahnuť zaujať atď ,ale veď nič sa nedeje ešte napíšeš toľko básni a keď sa obzrieš späť pochopíš o čom som vravel

    4. 4. 2010 08:10
  8. schnegy (napísal autor básne)

    No asi vážne nezaujala a nevtiahla, lebo o mori nie je Ale vďaka za ozrejmenie.

    4. 4. 2010 19:01
  9. lajko71

    áno nebola o mori ja viem ,ale o beznádeji o nenaplnenej, láske atď
    ale príboj mora a spenené vlny tu boli už dávno ,a ten začiatok skôr pripomína opis ako pocit, ja mám aj horšie takže nič sa nedeje jedn nevydarená báseň nie je dôvod na smútok ,keď nejde o život nejde o nič...
    budu ešte lepšie ,krajšie, hlbšie,ale len ak to nevzdáš

    5. 4. 2010 07:24
  10. daisy35

    mňa veru vtiahla..

    5. 4. 2010 07:54
  11. schnegy (napísal autor básne)

    Ďakujem daisy
    Lajko, už chápem, čo si chcel povedať. No opisy by som zrejme mala nechať svojej próze
    Nemám v úmysle nič vzdávať, veď som ani poriadne nezačala

    5. 4. 2010 17:41
  12. lajko71

    úprimne ma to teší,že máš chuť bojovať držím palce

    5. 4. 2010 17:53
  13. kristinaa

    áno priveľa slov, ale napriek tomu búrlivo-pekná ,
    sem tam ma strhla...ako rozvášnené more búrkami života...a tak ...možno by som /tú sochu vynechala a text by som dala do osoby ja-, lebo každý osud smeruje dopredu, nezastavuje,napriek hradbám, ? , bolesti , valí sa ako príboj,k jedinému cieľu"aby sme splynuli"...s ňou neodvratnou/smrťou/ - ako rieka k svojmu ústiu-ako more k večnosti - zaujala/no vidíš i ja -priveľa slov/

    22. 4. 2010 22:08